Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Osud verejných dôchodkov

Debaty o dôchodkových reformách majú na celom svete jednu spoločnú vec. Sprevádza ich množstvo emócií a demagógie. Obyčajné sebectvo sa vydáva za spravodlivosť a na solidaritu vraj nie sú peniaze.

Podľa aktuálneho prieskumu CNN si sedemdesiat percent občanov USA do 50 rokov myslí, že v čase ich odchodu do dôchodku im dôchodkový systém nebude schopný vyplatiť priznané dôchodky.

Tento pocit v Američanoch živia korporátne médiá a komentátori, ktorých postoj viac než fakty formuje to, kto ich platí. A pravdou je, že na obrovské verejné fondy uvoľnené privatizáciou dôchodkového systému si brúsia zuby silné záujmové skupiny.

Snahe „reformovať“ americké dôchodky ale stoja v ceste fakty. Podľa oficiálnych údajov je americký systém dôchodkového zabezpečenia schopný úplne bez akejkoľvek zmeny vyplácať dôchodky v plnej výške takmer po najbližšie tri desaťročia. Jeho rezervný fond len v súčasnosti disponuje 2,5 biliónmi dolárov.

Ako však hovorí Mark Weisbrot zo Strediska pre výskum hospodárstva a politík, keď chcete ľuďom niečo zobrať, najlepšie je presvedčiť ich, že to vlastne ani nemajú. A tak sa napriek faktom veselo manipuluje.

Je pozoruhodné, ako sa diskusia o dôchodkovej reforme v USA podobá tým našim česko-slovenským.

Na Slovensku bolo pri snahe sprivatizovať dôchodky rovnako kľúčové spochybniť finančnú udržateľnosť dovtedajšieho systému. Hovorilo sa o nepriaznivých demografických prognózach, ale aj o deficite dôchodkového účtu.

Je síce pravdou, že od konca 90. rokov prestali príjmy do fondu dôchodkového zabezpečenia stačiť na krytie jeho výdavkov v podobe starobných dôchodkov. Deficit sa tak musel kryť z rezervy a z fondu nemocenského poistenia.

Avšak tento nepriaznivý finančný stav dôchodkového systému nebol spôsobený jeho podstatou resp. nastavením. Jeho príčinou bolo politické rozhodnutie znižovať platby  štátu za tzv. svojich poistencov.

V roku 1994 štát platil poistné na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu 90 percent minimálnej mzdy, čiže Sociálnej poisťovni zaplatil 5,3 miliardy korún. V roku 1997 to ale bolo už len 10 percent, predstavujúcich rekordne nízkych 0,54 miliardy Sk. Viac som o tomto probléme písal (od str. 22) už pred piatimi rokmi.

V Českej republike je situácia veľmi podobná. Po desaťročí odolávania sa zdá, že aj naši susedia podľahnú tlaku finančného kapitálu a zavedú súkromný fondový pilier.

Súčasný minister práce Drábek i bývalý minister práce a súčasný premiér Nečas často operujú so zastaranosťou a finančnou nespôsobilosťou českého dôchodkového systému. Expertná skupina ministerstiev práce a financií (tzv. Bezděkova komisia), ktorá má byť pomerne neutrálna, hodnotí aktuálny systém ako „extrémne solidárny“.

Podľa bývalého premiéra a ministra práce Špidlu je však niekoľkomiliardový deficit, ktorým „reformátori“ strašia, iba technický. Okrem výpadkov príjmov v dôsledku krízy vznikol z prevažnej väčšiny politickým rozhodnutím Topolánkovej vlády znížiť príjmy systému.

Privatizácia demografický problém dôchodkov nevyrieši (od str. 8). Priebežný dôchodkový systém je pri normálnych hospodárskych vyhliadkach financovateľný. Dôchodky financované z výnosov z investovania na trhoch sú nielen počas krízy mimoriadne nestabilné.

Napriek týmto faktom sú však masovo a celosvetovo ľudia presviedčaní o opaku. Ak verejnosť nechce o dôchodky prísť, nesmie podľahnúť a uveriť, že ich vlastne už ani nemá. V USA a v ČR je to výsostne aktuálna otázka.

A hoci Slovensko svoju šancu už premárnilo, vývoj nie je úplne nezvratný. Práve kríza by mohla byť tým momentom, kedy sa nezmyselná slovenská dôchodková „reforma“ prehodnotí.

Bolívia aktuálne znárodnila súkromné dôchodkové fondy, rozšírila okruh osôb s nárokom na dôchodok a znížila vek odchodu do dôchodku. Podobné snahy možno pozorovať vo viacerých latinskoamerických krajinách, napr. v ArgentíneChile, ale i v Maďarsku či Bulharsku.

Marián Vitkovič upozornil (1:36), že rozruch nad maďarskými plánmi je silený. Bez hodnotenia detailov a zámerov Orbánových snáh – v zásade je legitímne, keď vláda v čase krízy a rozpočtových výpadkov prehodnotí dôchodkový systém. O to viac, ak súkromné dôchodkové sporenie nefunguje zďaleka optimálne.

Podobne relevantný postreh priniesol Tiburon. V prípade Maďarska všetci panikária, ale ak sa napríklad írsky Národný dôchodkový rezervný fond použije na záchranu bánk, to už vadí málokomu.

Boj o dôchodky vždy bol a naďalej ostáva predovšetkým bojom politickým. Verejnosť by sa mala prestať báť hájiť hodnoty solidarity a spravodlivosti. Navyše keď aj ekonomické fakty stoja na jej strane.

Skrátená verzia článku vychádza v denníku Pravda.

Share |

Komentáre (4)

  • storm 10.12.2010 17:19

    YES!!! Konečne! Úplne a bezvýhradne súhlasím.

  • Gazda 10.12.2010 18:54

    Podobnost medzi snahou o nastolenie povinneho druheho piliera medzi USA a Slovenskom neexistuje. V USA si ihned spocitali, ze nemaju zdroje na prechodne obdobie, ked zo znizenych prijmov priebezneho systemu musia platit existujucich dochodcov. Zhruba ked my sme rozbehli druhy pilier oni ho odmietli.
    Mali stastie. Stastie mali aj nasi proponenti druheho piliera, ze sa nezaviedol skor. Povedzme na prelome tisicrocia ked vacsina trhov dosiahla maxima.

  • Braňo 11.12.2010 13:04

    “Privatizácia demografický problém dôchodkov nevyrieši (od str. 8).”

    Cely argument inak velmi slabeho IMF paperu, ze setrenie na dochodok problem nevyriesi, je zalozeny len na tomto:
    “…note that the underlying caused by a demographic change is a fall in output”.

    Avsak toto nie je pravda, cim cely argument pada.

    MV oprel svoj argument o discussion paper, z ktoreho vytiahol jednu vetu. Dalsia veta za touto vsak tvrdila, ze zla vykonnost madarskych fondov je sposobena zlou vladnou regulaciou. Uz nazov nieco napoveda: Pension Funds’ Performance in Strongly Regulated Industries in Central Europe: Evidence from Poland and Hungary.

    Ergo obdobne ako u nas Madej, aj v madarsku najprv niekto pretlacil nezmyselne opatrenia, ktore znamenaju nizsie vynosy a potom znarodnil fondy s argumentom, ze nedosahovali pozadovanu vykonnost.

  • ivan lesay 11.12.2010 15:36

    brano, poriadne si precitaj ten barrov paper. k tomu si precitaj aj dalsi na tuto temu od stiglitza a orsaga:
    http://www.iza.org/de/calls_conferences/pensionref_pdf/panel_stiglitz.pdf
    keby sa ti nechcelo, to podstatne k tomu, ako reforma “riesi” demograficke problemy doch. sytemu, som spisal od str. 26 (resp. 29): http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/dochodkova_reforma.pdf
    ked mi vysvetlis, ako “cely argument pada”, mozeme sa posunut dalej.

    ano, marian vitkovic vytiahol to podstatne, a ja s tym suhlasim. vlada regulovala system tak, ze sa investovalo zvacsa do vladnych dlhopisov, co je ale len drahsia obdoba priebezneho systemu. este pred krizou sa mozno mohlo argumentovat tak, ze vacsie vynosy sa daju dosiahnut investovanim na akciovych a financnych trhoch. chces ale nieco taketo odporucat prave dnes??? myslim, ze ani marian, ani ja nie sme fanusikmi orbana. za jeho aktualnymi snahami mozno badat celkom specificky nacionalisticky a triedny projekt. ale v principe – vysvetlis mi, aky ma verejnost zaujem na zachovani sukromnych dochodkovych pilierov (okrem pomsty financnych trhov)?

    niezeby tie argumenty v prospech dochodkovej “reformy” platili kedykolvek predtym :-) ale dnes uz je to viac nez jasne… aspon pre mna.

Pridaj komentár