Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Rodové dôsledky krízy

Rodové dôsledky súčasnej hospodárskej krízy sú témou, ktorej sa verejné či akademické debaty príliš nevenujú. Kniha, ktorú nedávno vydala feministická organizácia ASPEKT, sa zaoberá práve touto témou. Analyzuje dôsledky krízy z feministického hľadiska. Publikácia explicitne konštatuje, že ženy sú krízou zasiahnuté rôznymi spôsobmi – podľa toho, aké pozície zastávajú v sociálnych štruktúrach. Autorky venujú mimoriadnu pozornosť ženám v zraniteľných pozíciách.

Jarmila Filadelfiová ponúka prehľad rodových dôsledkov krízy a upozorňuje na rodovú zaujatosť protikrízových politík. Zdôrazňuje, že niektoré výrobné odvetvia s vysokým podielom zamestnaných žien (napr. textilný, odevný, kožiarsky priemysel) zasiahla kríza mimoriadne kruto a že rodová polarizácia štruktúry zamestnanosti sa počas krízy iba prehĺbila. Kríza zasiahla zamestnanosť žien viac než zamestnanosť mužov.

Počet živnostníčok vzrástol. To však nie je pre Filadelfiovú dôvodom pre radosť, pretože „podnikanie“ ťažko zakryje prekérnosť situácie, v akej sa začínajúce živnostníčky často ocitajú. Autorka odhaľuje, že protikrízové politiky Roberta Fica jednoznačne viac osožili mužom. Dodáva, že škrty vo verejných výdavkoch plánované súčasnou vládou pravdepodobne obmedzia verejné služby ako vzdelávanie či starostlivosť o deti, a tak opäť viac uškodia ženám.

Janka Debrecéniová analyzuje zákony o sociálnych výdavkoch „na podporu rodiny“. Jej hlavným záverom je, že smerujú proti zamestnávaniu žien a preukázateľne konzervujú „tradičné“ formy rodiny. Záver platí rovnako pre obdobie pred krízou i pre súčasnosť.

Zuzana Maďarová analyzuje diskurzy vlády, opozičných politikov a médií vo vzťahu ku kríze. Rozlišuje pri tom medzi rôznymi fázami vnímania krízy. Mimoriadne zaujímavá je jej analýza diskurzu vtedajšej opozície. Politici SDKÚ-DS sa do istej miery prispôsobili diskurzu Smeru-SD o sociálnom štáte a používali „sociálny“ slovník. Opatrne sa však vyhýbali používaniu pojmu „reforma“. Maďarová zdôrazňuje, že diskurz Smeru o ochrane sociálnym štátom bol paternalistický. Liberálna opozícia často používala pojmy vyjadrujúce „komodifikáciu“ ľudí, ako napr. pracovná sila.

Autorka zdôrazňuje, že politici i médiá ignorovali rodové aspekty krízy – ako na tematickej úrovni, tak na úrovni jazyka. Hoci sa Maďarová v krátkosti venuje analýze príčin krízy v podaní Smeru, v diskurze SDKÚ sa tomu nevenuje vôbec. Je to škoda, pretože by istotne išlo o zaujímavé porovnanie.

Analytické kapitoly knihy dopĺňa časť s úryvkami z rozhovorov so ženami z vybraných materských centier. Priestor v knihe tak priamo dostáva hlas žien rôzneho sociálneho pôvodu, vrátane Rómok.

Dôkladne realizovaný výskum a podrobne spracovaná kniha zapĺňa medzeru v literatúre o kríze a jej dôsledkoch.

Cviková, Jana (ed.): Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov. Bratislava (Aspekt) 2010, 143 pp.

Už v najbližších dňoch Kriteko predstaví príspevok jednej z autoriek publikácie, Zuzany Maďarovej.

Share |

Pridaj komentár