Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Systémové alternatívy kapitalizmu

Vo svojom poslednom videoblogu v rámci Politickej kaviarne som avizoval zaujímavú konferenciu o systémových alternatívach kapitalizmu, na ktorú som bol pozvaný. Dnes uverejňujem záznam zo svojho piatkového vystúpenia. Podkladom pre konferenciu bolo dielo Davida Schweickarta. V úvode svojho vystúpenia som si dovolil so základnými tézami Schweickartovho myslenia polemizovať. V diskusii som sa ďalej vymedzil proti téze o konci dejín a pokúsil som sa o skeč niekoľkých fáz moderných dejín, ktoré samozrejme budú pokračovať. Za reálny a v istom zmysle žiaduci model som označil istú mieru deglobalizácie sveta, v ktorom budú musieť národné štáty (alebo iné politicko-administratívne útvary) znovu formulovať priemyselné politiky.

YouTube Preview Image
Share |

Komentáre (2)

  • Emil Polák 02.05.2011 12:21

    Marián Vitkovič uvádza videozáznam zo svojho vystúpenia o. i. slovami: „V úvode svojho vystúpenia som si dovolil so základnými tézami Schweickartovho myslenia polemizovať. V diskusii som sa ďalej vymedzil proti téze o konci dejín…“ Keď som počul jeho slová na sympóziu o tom, že nesúhlasí s tvrdením o konci dejín, ktoré si prečítal na stránke Slovo, myslel som si, že ide o nedorozumenie v rámci voľného, nenapísaného prejavu. Ale keď svoje „vymedzenie“ pripomenul aj písomne, žiada sa mi voči nemu „vymedziť“.
    Slovo v súvislosti s pozvánkou na sympózium uverejnilo úryvok z úvodu profesora Davida Schweickarta k slovenskému vydaniu jeho knihy Po kapitalizme. Ekonomická demokracia. Text vyšiel v knihe pod názvom PREDSLOV autora k slovenskému vydaniu. Literárny dvojtýždenník uverejnil v č. 3 – 4/2011 úryvok z tohto predslovu pod titulkom Dospeli sme ku koncu histórie? Úryvok, tak ako aj celý úvod v knihe sa končí tou istou vetou: „Dospeli sme ku koncu histórie? Nemyslím si.“
    Okrem toho v Slove vyšla už predtým recenzia Ľuboša Blahu na Schweickartovu knihu, voči ktorej sa v súvislosti s „koncom dejín“ Marián Vitkovič tiež vyhradil. Ale Blaha sa vo svojej recenzii, ktorá vyšla 8. marca 2011 pod parafrázovaným titulkom knihy Čo príde po kapitalizme? Ekonomická demokracia!, ku koncu dejín nevyjadruje vôbec.
    To, že Marián Vitkovič nesúhlasí so základnými tézami Davida Schweickarta je, samozrejme, úplne v poriadku, myslím si, že na sympóziu nebol taký jediný. (Svoje výhrady voči nemu uviedol v recenzii aj Ľuboš Blaha.) A keby sa k svojmu „vymedzeniu“ voči téze o konci dejín neprihlásil aj mimo sympózia, malo by ostať tam, kde bolo povedané (hoci si ho možno pozrieť aj na videozázname). Ale ak ho posunul aj širšej verejnosti, nedá mi nepovedať, že sa vymedzoval proti téze, ktorú v súvislosti so Schweickartovou knihou nik nenapísal ani nevyslovil.
    Emil Polák

  • Peter Zajac-Vanka 05.05.2011 16:55

    Z Vášho koreferátu, pán Vitkovič, som sa nedozvedel o diele a myšlienkach z diela Po kapitalizme-Ekonomická demokracia nič, každý by mal mať aspoň snahu uviesť, na ktorú myšlienku reaguje. Isteže, konferencia mala názov Systémové alternatívy kapitalizmu, ale ani tu som nepostrehol nejaký ústredný motív prezentácie či toho, čo tým chcel autor povedať. A každému bolo jasné, že hlavný referát bude mať Schweickert, takže sa patrí sústrediť sa na tému z jeho myšlienok.

    Odrazím sa teda i ja od Vašej kritiky princípu uvedeného Schweickartom, že zamestnanci ako spoluvlastníci podniku budú mať právo prerozdeliť si ZISK podniku a to podľa Vás fungovať nebude.
    V tomto prípade možno pravdu máte, ak sa pozeráte na iniciačnú teóriu ekonomickej demokracie pohľadom a
    v pojmoch súčasnej klasickej ekonómie a preto neodlišujete ZISK ako je definovaný v klasickej ekonomickej teórii od ZISKU ako si ho D.Sch. vymedzil v náčrte ekonomickej demokracie. Vlastne asi ani D.Sch.si to neuvedomil, kto však pozorne preštuduje toto dielo, príde z kontextu k záveru, že ide o iný pojem ako ten, ktorý poznáme z učebníc:
    Odporúčam preštudovať kapitolu “Řízení základních ukazatelů” z Druckerovho diela Řízení v turbulentní době,str.33-36 a v mnohých Druckerových ďalších knihách, kde síce v klasickej ekonómii je zisk odmenou pre investora, ale v súčasnej turbulentnej dobe je podľa Druckera ZISK časovo odloženým nákladom budúcnosti.
    On s tým Drucker argumentuje v celej jeho analýze postkapitalistickej spoločnosti a preto je potrebné, aby to i Schweickart vzal na vedomie, pretože ak majú zamestnanci ako spolumajitelia podľa jednej z téz prerozdeľovať si celý zisk podniku, v ktorom pracujú, bude ich to naozaj zvádzať považovať zisk za pôžitok a vybrať ho celý, namiesto aby si ho prerozdelili do fondov na náklady budúcnosti.

    Kritizujete tú zásadu, že si zamestnanci rozdelia zisky a je mi jasné, že toto bude aj hlavný argument neoliberálnych a vôbec všetkých ekonómov odchovaných klasickou ekonómiou, proti alternatívnym modelom kapitalizmu – budú poukazovať na to, že sa to NEDÁ modelovať a že celá ekonomická demokracia je nezmyslom.

Pridaj komentár