Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Pôjde Grécko argentínskou cestou?

Aktuálna situácia v Grécku vykazuje mnoho znepokojujúcich podobností so situáciou Argentíny v roku 2001. Vtedy bol tento juhoamerický štát veľmi blízko finančného krachu. Dá sa z argentínskeho prípadu poučiť?

V roku 1999 sa ešte mnohým ľuďom v Argentíne zdalo byť všetko v poriadku, hoci recesia sa už začala. Keď som sa vtedy argentínskych ekonómok a ekonómov pýtal, či fixácia výmenného kurzu pesa na americký dolár podľa nich nie je problém, bežne mi odpovedali jasne – nie. Toto „nie“ ma zakaždým zarazilo, pretože nadhodnotený výmenný kurz pesa už očividne viedol k enormným obchodným deficitom a rastúcemu zahraničnému dlhu.

Mainstreamoví ekonómovia a ekonómky nepripúšťali, že by sa v dôsledku vonkajších nerovnováh mala devalvovať mena. Každému bolo jasné, že devalvácia by spôsobila problémy strednej triede – najmä mnohým domácnostiam s vysokým zadlžením v amerických dolároch. Iba zopár ekonómok a ekonómov na okraji spochybňovalo vtedajší neoliberálny model rozvoja v Argentíne.

V období pred súčasnou krízou sa nenašiel skoro nik, kto by sa pozeral kriticky na dôsledky gréckeho členstva v eurozóne. Rast gréckeho hospodárstva sa do značnej miery zakladal na príleve kapitálu, ktorý financoval vysoké obchodné deficity. Členstvo v eurozóne pre Grécko znamenalo pokles konkurencieschopnosti. Extrémne prísna mzdová politika v Nemecku a agresívny nemecký ťah na vývoz zhoršili grécke vonkajšie nerovnováhy. Deficity bežného účtu a zahraničná zadlženosť predstavovali v Grécku omnoho väčší podiel z HDP než v Argentíne pred krízou.

V roku 2001 Argentína zúfalo potrebovala kapitál zvonka. Vláda krajiny uviazla v mimoriadne náročných rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Celé týždne nebolo jasné, či úver od MMF dostane alebo nie. Podobne sa špekulovalo o tom, či bezprostredne hrozí prudká devalvácia. V auguste 2001 MMF odsúhlasil (ako sa neskôr ukázalo) poslednú pôžičku Argentíne.

Úľava bola však iba dočasná. Ľudia už stratili dôveru v hospodársky model a v banky. Vtedajšiu náladu najlepšie vystihuje výrok typický pre vtedy bežné dni: „Nie som hlúpy. Svoje doláre som si už z banky vytiahol.“ Na konci roku 2001 neoliberálny argentínsky model skolaboval. Účty zamrzli a mena konečne devalvovala. HDP klesol v roku 2002 o 10,9 %. Nezamestnanosť a chudoba doslova vybuchli. V rokoch potom však devalvácia umožnila neprerušenú obnovu.

Aktuálne sa vášnivo diskutuje o ďalšom záchrannom balíčku pre Grécko. Úsporné politiky zlyhali na celej čiare. Nemecká vláda a Európska centrálna banka (ECB) sa verejne doťahujú, či by súčasťou záchranného balíčka mala byť „dobrovoľná“ reštrukturalizácia gréckeho dlhu. ECB je proti – v jej bilancii je priveľa gréckych úverov. Západoeurópske banky sa už stihli zbaviť mnohých zo svojich gréckych úverov, a tak socializovali značnú časť zo svojich prípadných strát.

Nemecká vláda je za isté predĺženie doby splatnosti gréckych úverov. Vďaka tomu by sa aspoň podarilo získať čas. Otázkou však je, či by sa prípadne takto získaný čas rozumne využil. Nemecko a iné členské štáty EÚ trvajú na pritvrdení neúspešných úsporných opatrení. Recesia ale dlhové bremeno iba zvýši.

Z môjho hľadiska jedinú šancu, ako zachrániť eurozónu, predstavuje omnoho expanzívnejšia politika v krajinách centra (napr. v Nemecku) a cielená politika rozvoja v stredomorských krajinách sprevádzaná výrazným znížením dlhov a značným zlepšením výberu daní. Z krízy sa periféria EÚ môže dostať totiž iba kombináciou krátkodobej úľavy a strednodobého posilňovania miestnych výrobných štruktúr. Takýto zvrat v politike však v súčasnosti nevyzerá realisticky.

U gréckeho obyvateľstva možno pozorovať podobné náznaky straty dôvery v bankový sektor, aké sa prejavili v Argentíne v roku 2001. Vklady zatiaľ neubúdajú mimoriadne rýchlo. Avšak ľudia o preventívnom vyberaní peňazí z účtov už začínajú diskutovať. A takéto nálady len ťažko odvrátiť. No a ešte ťažšie je ich odvrátiť v klíme veľmi konfliktných politík a rýchlo sa zhoršujúcej hospodárskej situácie.

Je otázne, ako dlho bude ECB refinancovať grécke banky v situácii akcelerujúcich nájazdov na vklady v nich. Scenár porovnateľný so skúsenosťou v Argentíne nemožno vylúčiť. Pravdepodobne by obnášal chaotické vypadnutie Grécka z eurozóny s následnými tvrdými dozvukmi aj v ostatných členských štátoch eurozóny.

Organizovaný odchod Grécka a iných juhoeurópskych štátov z eurozóny by bol lepšou alternatívou než jej chaotický rozpad. Opätovne by sa mohli zaviesť národné meny, alebo by sa mohlo vyskúšať vytvorenie akejsi „južnej eurozóny“. Meny by sa museli devalvovať, aby skrotili dovoz, prípadne posilnili vývoz a cestovný ruch. Devalvácia mien by zvýšila hodnotu dlhov v eure. Bolo by ich preto treba znížiť.

Celý proces by bol veľmi komplikovaný a plný tvrdých sporov. Prípadné zotavenie v južnej Európe by podľa mojich očakávaní prebiehalo pomalšie než v Argentíne či Uruguaji. Tieto dve krajiny majú totiž aspoň silný agroindustriálny sektor. V južnej Európe ale silné ťahúňske sektory chýbajú a závislosť na dovoze je v týchto končinách výraznejšia než v uvedených juhoamerických štátoch.

Upravená verzia článku vyšla ako komentár v denníku Pravda.

Share |

Komentáre (1)

  • Gaucho 21.06.2011 13:46

    Chapem, ze cast (naivnej) lavice v Argentine vidi akysi model (nadsenie z Kleinovej la toma nepusti). Ale chcelo by to serioznejsie sa pozriet na to, ci, ako a do akej miery vlastne bankrot danej krajine naozaj pomohol. Nema uz snad dnes Argentina obrovske, naozaj obrovske dlhy? Masy ludi tam uz nezeru to co vyzbieraju na skladkach odpadu? To ze zopar makroekonomickych ukazovatelov nadupali ceny ropy a agrokomodit este neznamena, ze Argentine pomohol prave bankrot. Takze prestante snivat a serioznejsi pristup poprosim. Dakujem.

Pridaj komentár