Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Co je za sílou neoliberálního myšlení? (2)

Dokončenie článku zo štvrtka.

Neoliberalismus jako morálka

Na absenci důrazu na lidská a politická práva, sklony k elitismu v politické sféře a na důsledky morálky obsažené v neoliberalismu pro sociální politiku poukázal také Bruno Amable ve vynikajícím článku z ledna tohoto roku. To, že se silně zaštiťuje morálkou – na rozdíl od šířeného názoru o její amorálnosti – je dalším faktorem stojícím za úspěchem neoliberální ideologie.

Jaká morálka to ale je? Hlavním morálním postulátem neoliberalismu je konkurence, která má být chráněna a postavena mimo jakékoliv politické vměšování. Étos konkurence je také středobodem nejen fungování ekonomiky, ale i společnosti. Nejenže totiž údajně zvyšuje celkovou efektivitu ekonomiky tím, že umožňuje těm nejschopnějším jedincům maximálně přispívat k prosperitě, ale zároveň jednotlivce odměňuje podle jejich zásluh. Tím v nich vyvolává to nejlepší a motivuje je se stále zlepšovat.

Zatímco trh má být především svobodný, morální má být každý jedinec, a to odpovídajícím způsobem. Každý člověk se má snažit o to, aby byl maximálně konkurenceschopný. A nejen to. Je za to i zodpovědný. Pokud neuspěje, je to následkem jeho vlastních nedostatků. Spoléhání se sám na sebe je vyzdvihováno,  potřeba pomoci od ostatních nebo společenství je stigmatizována. Tato morálka je pak podložena sociálně darwinistickou logikou, že konkurence mezi jednotlivci povede nejen ke zlepšení těchto jedinců, ale i celé společnosti.

Důsledky pro sociální politiku a demokracii

Ačkoliv neoliberální myšlení vnímá lidi jako zodpovědné za to, že si zajistí obživu a nestanou se břemenem pro společnost, s minimální sociální pomocí se v něm počítá. Ta by ale neměla mít formu redistribuce nebo jednotného povinného státního systému pojištění. Pomoc má být poskytována na individuálním základě a prostřednictvím volně si konkurujících pojišťovacích subjektů. A neměla by být „zadarmo“. Lidé odkázaní na sociální podporu by si ji měli zasloužit prací. Jinak zleniví a budou se jen chtít vézt na penězích od ostatních.

Toto specifické chápání povahy „masového“ člověka (bez konkurenčního tlaku a přísnosti by zůstal nevzdělaný, líný, neschopný) na rozdíl od povahy elit (vzdělané, motivované, výkonné), se promítá i do toho, jak by měla v očích neoliberálů vypadat politika.

Politice by se měly věnovat osvícené elity, protože jen ty ji mohou vést dostatečně odborně, na základě rozumu a ne populistických tlaků směřujících k přerozdělování a porušování volné soutěže. Elity by v ideálním neoliberálním světě byly odděleny od mas, kterým by mělo být znemožněno kolektivní zastupování svých zájmů. Měly by mít klid na práci a právo dominovat masám. Pro ony „masy“ toto asi těžko může být uspokojivé. Jak z principu, pokud se neoliberální pojetí domýšlí do politických i ekonomických důsledků, tak i z hlediska reálných výsledků, jak nám říkají lidé shromáždění na mnohých náměstích, parcích a ulicích v celém západním světě prostestující proti prohlubující se nerovnosti, nespravedlivě rozděleným nákladům současné krize, nezaměstnanosti či vládě oligarchie.

Co z tohoto stručného nástinu vyplývá? Především to, že neoliberalismus je ideologie a ne nevyvratitelná vědecká pravda. Aby dosáhla svého současného postavení, i tato ideologie byla pečlivě konstruována a podepřena trpělivou prací, která směřovala k jejímu rozšíření akademických, politických, hospodářských i mediálních kruzích.

Důsledky neoliberální morálky trefně shrnuje Tony Judt ve své poslední knize Zle se vede zemi, která nedávno vyšla v českém překladu. Je jimi současný křiklavý rozdíl mezi osobním bohatstvím na straně jedné a zanedbaností veřejného sektoru na straně druhé. Univerzálním kritériem dobra a zla přestal být zájem celku a společenská soudružnost a solidarita, ale stal se jím hmotný prospěch jednotlivce. A toto se odehrává v celém západním světě, kam po pádu socialismu patří i naše země střední a východní Evropy. Poznatky z oblasti medicíny, psychologie a sociologie ale poukazují na to, jak jsme i jako jednotlivci provázaní s našim sociálním prostředím. Prostředí založené na neustálé soutěži a prohlubování sociální nerovnosti neprospívá pocitu uspokojení většiny členů takové společnosti a naopak přispívá k různým patologiím, včetně například závislostí, násilných činů nebo duševních nemocí.  Otázkou je, jestli takový, neoliberální, svět opravdu chceme, i se všemi jeho důsledky.

Share |

Komentáre (31)

  • Martin Kotyk 07.11.2011 12:04

    Perfektně popsáno,

    těším se na třetí a další části. Bo když si to jeden dá dohromady s Pullmannovou poslední knihou a tím, že Orwell nepsal 1984 o komunismu ale o totalitách obecně, definitivně zjistí, že ho v týhle ideologii čekaj veselé časy na Orwellově farmě zvířat :)

    Svoboda je otroctví :D

  • juraj 07.11.2011 21:56

    Klasický omyl mladej socialistky. Základným postulátom liberalizmu je SLOBODA a DOBROVOĽNÁ spolupráca. Kto by tvrdil niečo iné, nie je liberál. Bez ohľadu na nálepku. Preto nie sú napríklad americkí liberáli liberálmi ale socialistami.

    Slobodný trh odmeňuje toho, kto dokáže na tejto dobrovoľnej báze najefektívnejšie SLÚŽIŤ svojim blížnych.

    Slobodný trh je miestom, kde si KAŽDÝ môže nájsť svoje miesto aj šťastie. O svojom osude rozhoduje svojou šikovnosťou, pracovistosťou a samozrejme aj šťastím, lebo život je už raz taký.

    Dnešný korporatívny kapitalizmus, ktorý viedol aj ku terajšej kríze je iba mladší a trošičku kultivovanejší brat marx-leninského komunizmu. Vzal ľuďom veľa z ich slobody a partička vyvolených rozhoduje z veľkej časti o našich osudoch. S liberalizmom to nemá vôbec nič spoločné. Bez ohľadu na nálepku. V liberálnej ekonomike si nikto nevezme polovicu môjho príjmu, aby si za ňu kupoval svojich voličov.

    Bukovský to trafil presne. EÚ je napodobenina ZSSR. Ako ukazuje tento blog, pestuje si aj vlastných politrukov…

  • juraj 07.11.2011 22:36

    Na objasnenie ešte jeden citát z klasika liberalizmu:

    If one rejects laissez faire on account of man’s fallibility and
    moral weakness, one must for the same reason also reject every
    kind of government action.

    Planning for Freedom, p. 44

  • peet 08.11.2011 5:50

    ad juraj: až na to, že ten tvoj ospevovaný slobodný trh nikto nikdy nevidel. Argumentovať ti, že realizácia tej tvojej utopie je pofidérna ti nebudem, pretože je škoda sa namáhať.

  • Kateřina 08.11.2011 9:19

    Juraji, pokud by svobodný trh nejlépe odměňoval toho, kdo dokáže nejefektivněji sloužit svým bližním, nesloužili by pak například svým bližním nejlépe bankéři a finančníci? Nebo vysocí manažeři nadnárodních podniků, kteří si své vysoké platy a bonusy vydělávají mimo jiné i masivním propouštěním zaměstnanců svých firem (http://www.ips-dc.org/reports/executive_excess_2010)? Svobodný trh odměňuje toho a to, co přináší největší zisk, a to pokud možno co nejrychleji. Ani pro Adama Smithe nepředstavovala neviditelná ruka trhu jedinou záruku blaha společnosti, přičemž on navíc psal o zcela jiném typu ekonomiky, než máme dnes. V článku jsem jen chtěla ukázat, že neoliberalismus je také jen ideologie, což si v našem regionu podle mne málo uvědomujeme. Vzhledem k naší historii a zkušenosti s jinou ideologií mne to překvapuje. Místo toho, abychom byli po této zkušenosti vůči ideologiím citliví a opatrní a snažili se kriticky dívat, co je za nimi, co ve svých důsledcích mohou způsobovat a jestli je to to, co naše společnosti chtějí, vidím na některých reakcích spíše pravý opak. Myslím si, že máme na víc.

  • juraj 08.11.2011 16:59

    ad peet: Nevšimol som si, že by som niečo ospevoval. :-)

    Len som sa pokúsil upresniť mylné tvrdenia. Ale je pravda, že nechápem, prečo niekto uprednostňuje neslobodu či otroctvo pred slobodou.

  • Slavo 08.11.2011 17:08

    Z väčšej časti súhlasím s Jurajom s výnimkou toho, že pri popise súčasného systému by som skôr použil korporatívny socializmus a nie kapitalizmus, pretože skutočný kapitalizmus sa spája s ochranou vlastníctva a výmenou tovarov na trhu, ktorý nepotrebuje žiadne prívlastky slobodný, voľný a pod. Trh je trh, ak sa na ňom uskutočňuje dobrovoľná výmena tovaru medzi dvomi subjektmi, čo nemá so súčasným systémom nič spoločné, pretože v súčasnom systéme sa pri tejto výmene vynútene zo strany štátu (dnes už niečoho, čo sa nazýva EÚ, takže už nie štátu, porovnanie s ÚV KS bývalých socialistických krajín je veľmi výstižné) používa niečo čo nie je tovarom a čo je reprezentované 0 a 1 v počítačoch inštitúcií, ktoré nazývame banky a ktoré jednoduchým nahratím týchto 0 a 1 do svojich počítačov vytvárajú pre svojich majiteľov možnosť nadobudnúť za nič skutočné tovary, teda majetok a vďaka týmto privilégiám sa stávajú majiteľmi korporácií, privatizujú zisky a socializujú straty a presúvajú hodnoty od nás k sebe. Takže toto je socializmus a nie kapitalizmus.

  • juraj 08.11.2011 17:09

    Ad Kateřina: To, čo naokolo seba vidíme, je iba jedna z foriem zotročovania ľudí. S liberalizmom a naozaj slobodným trhom to nič spoločné nemá. Banky a iný veľkokapitál spriahnutý s politikou a užívajúci si výhody toho spojenia nie je o slobodnej a dobrovoľnej spolupráci. Súčasťou trhu je aj krach, ktorý sa týmto skupinám vyhýba za naše peniaze. Preto je použitie slova neoliberalizmus vymývaním mozgov. Tento korporatívny kapitalizmus je iba iná forma socializmu ako ju poznáme od Marxa cez Lenina, Stalina, Hitlera, Musoliniho či Roosewelta. Čo je naozajstný liberalizmus je najlepšie nájsť priamo u klasikov. Povaľuje sa toho na nete plno. na úvod by som odporúčil Bastiata (Petícia výrobcov sviečok, Čo je vidieť a čo nie alebo Zákon) či Misesa (stačí “Liberalizmus” a “Byrokracia”). “The use of knowledge…” od Hayeka tiež nemôže uškodiť.

    Hranie sa so slovíčkom “neoliberalizmus” je iba forma newspeaku. Podobne ako keď Stalin nemal rád nemeckých socialistov, a tak ich nezmyselne nazval fašistami. Čo boli síce talianski socialisti ale zdalo sa mu to prijatelnejšie označenie.

  • juraj 08.11.2011 17:19

    Ad Slavo: Nenechajme sa oblbnúť slovami. :-) Ako vravel Friedman aj v Sovietskom zväze bol kapitalizmus, lebo bez kapitálu civilizáciu nevybuduješ. Podstatné je, kto v ekonomike rozhoduje. Buď každý účastník trhu sám za seba alebo nejaká “vyššia” moc. A je jedno, či je to diktátor alebo demokratická väčšina pomocou politikov (vlastne politici pomocou nakúpených či podvedených voličov). Rozhodujúca pre efektivitu ekonomiky je sloboda. ktorá znamená, že len na mojom správaní závisí, či budem úspešný alebo nie. To “automaticky” vedie k tomu, že v liberálnych ekonomikách sa má aj chudobný lepšie ako v neslodobných systémoch. Na tejto myšlienke postavil Erhardt nemecký povojnový hospodársky zázrak. Stálo to veľa síl, kým to presadil proti ľavičiarským pošukom ale výsledok prišiel prakticky okamžite. Bohužial sa im do toho zamiešal “sociálny” štát, takže sa to zadrháva. Nikto nie je dokonalý a ľavičiarstvo ako prvoplánové myslenie je nezničiteľné. Vždy vstanú noví sociálni inžinieri, ktorí nás budú presviedčať, že otroctvo je lepšie ako sloboda.

  • Slavo 08.11.2011 17:27

    Svoj príspevok som písal pred tvojim zo 17:09, v ktorom s tebou vo všetkom súhlasím.

  • Splnomocnenec pre propagandu 08.11.2011 19:58

    slavo a juraj, nehladajte za tym surrealizmus, ani ‘lavicove’ konspiracie, uz vyse 3 dekady zijeme toto
    http://en.wikipedia.org/wiki/Neoliberalism
    .
    pre juraja este nieco navyse (este aj vasi najfanatickejsi sektari uznavaju a pripustaju to co vy nechcete z nejakej neznamej pohnutky vidiet)
    http://www.cato-unbound.org/2007/03/11/tyler-cowen/the-paradox-of-libertarianism/

  • juraj 08.11.2011 21:31

    Ad propagandista: Propaganda je iba propaganda. Žiadne konšpirácie. Liberalizmus buď je alebo nie je. Žiadne “neo” na tom nič nezmení. Buď sloboda alebo otroctvo. Ten článok vo wiki nestojí za zmienku. Nie, že by bol zaujatý. Len je povrchný. Autor mal v ruke kladivo, tak sa mu všetko zdalo ako klinec.

    Čo sa týka toho Tylera – k nezmyselnej vete “The more wealth we have, the more government we can afford.” nie je naozaj čo dodať. Ako vyzerá viac governmentu vidíme momentálne v priamom prenose. Reagan mal pravdu. Vláda je náš problém. Naplňajú sa scenáre, ktoré klasici liberalizmu popísali už veľmi dávno.

    Výraz “najfanatickejší sektári” chápem. Keď dôjdu argumenty, je čas na nezmyselné pokusy o nadávky a urážky. :-)

  • RisoN 09.11.2011 6:48

    ad Juraj: Buď sloboda, alebo otroctvo? Čo na to povedať.. Čiernobiely pohľad ako vyšitý. Len nepoznám gamut tvojho videnia, takže sa jedná o všeobecné heslo bez skutočného obsahu. Kedy začína byť trh slobodný? Kedy je jeho sloboda pošliapaná? Žijeme v rovnakej neslobode, ako v KLDR, alebo Saudskej Arábii?
    Znie to krásne, ľudí to môže aj nadchnúť, ale to je všetko.

    Reči o slobodnom trhu, bankách spriahnutých s politikou(hlavne, aby tam bola tá politika) sú rovnako prázne, ako to heslo. Kde zostali mocenské vzťahy? To, akože teraz akousi nepolitikou zničíme bankovú mafiu? Banky sa vzdajú vplyvu na štát, a odsúhlasia likvidáciu štátu, ako mocenského nástroja? Nie, maximálne takým ako ty odsúhlasia likvidáciu štátu ako prostriedku solidarity. Ale štát ako mocenský nástroj tu v nejakej forme bude ďalej. Bankomafiu môže zničiť len politika a tá sa robí zasa len prostredníctvom štátu.

  • Splnomocnenec pre propagandu 09.11.2011 8:31

    juraj, mate to uplne pomylene, dnes uz zneme len dosledky.. ten reagan polozil do istej miery zaklady dnesneho marazmu, o com to hovorite, ta socializacia strat je len dosledkom marazmu, kt. sa tu presadil posl. 30r..predpokladam ze vy ste 1 z tych co este aj bankove elity povazuje za socialistov ..hm, co uz

  • jakub 09.11.2011 10:14

    Neberte tento príspevok ako útok, ale: Predpokladáme existenciu slobodného trhu bez zásahov na základe dobrovoľnej účasti. (čo je podľa mňa len teoretická vec, lebo sa na takom trhu musím zúčastňovať, druhá možnosť je akurát dobrovoľne zomrieť).

    Časom dôjde k tomu, že sa konsolidáciou zníži počet účastníkov na takomto trhu a vznikne niekoľko silných subjektov. Niektoré budú tak úspešné, že budú výrazne silnejšie ako ostatné. Čo potom bráni tým silným, aby svoju moc použili na zmenu pravidiel takéhoto trhu, ad absurdum: zmeniť princíp “môžeš odomňa kupovať” na “musíš odomňa kupovať”.

    Neviem si predstaviť, ako by sa tomuto dalo zabrániť. Silný štát, riadený občanmi je pre mňa možnosť, ale chcieť sa ho vzdať mi pripadá ako riešiť situáciu, že si súkromné subjekty snažia realizovať svoje záujmy cez štát (lobbying) tak, že sa štátu úplne vzdáme a necháme mu voľnú ruku.

    A tiež, pre zástancov absolútnej ochrany súkromného vlastníctva, ak sa narodím a žijem v priestore, ktorý je celý obkolesený niekoho súkromným majetkom, akú má motiváciu ma pustiť von? De faco ma vlastní. Bez akéhokoľvek systému prerozdeľovania a obmedzenia súkromného vlastníctva potom vlastne nemôže existovať žiadna sloboda a pretože je priestor a iné zdroje na zemi obmedzené, bude jej stále menej a menej.

    Nevyznám sa v ekonómii ale princíp laissez-faire mi pripadá, ako “vzdajme sa štátu, pretože má chyby a žime len s chybami”

  • juraj 09.11.2011 15:49

    ad Rison: To je na dlhú debatu.

    Absolútne slobodný trh samozrejme neexistuje a ani existovať nemôže. Podobne ako ideálny plyn či ideálna kvapalina. Sme iba omylní a ku hriechu náchylní ľudia. Prednosťou slobodného trhu je fakt, že omyl či hriech pár ľudí, nemá na život tých ostatných žiaden zlý vplyv. Skôr naopak. Presadí sa to, čo ostatní považujú za naozaj užitočné. Ak sa ho pokúša riadiť malá skupinka politikov, má každý omyl fatálne dôsledky. V prvom prípade príde krach firmy, v druhom hospodárska kríza.

    Ide o to, aby sme poznali príčiny problémov, aj keby sme ich hneď vyriešiť nevedeli. Spojenie “veľkých peňazí” s politikou je neoddeliteľnou súčasťou života už stáročia. Väčší pes obcuje. Ak tomu neporozumieme, nebudeme vedieť racionálne reagovať na problémy, ktoré toto spojenie prináša. Napríklad začneme blúzniť o zlyhaní trhu a o zlom neoliberalizme, ktorý vlastne žiadnym liberalizmom nie je. Výsledkom je vyháňanie diabla belzebubom či hasenie požiaru ventilátorom a bandaskami s benzínom.

    Hospodárske krízy či nedobrovoľnú nezamestnanosť spôsobuje prakticky vždy štát, nie slobodný trh. Tých 99% má byť pred kongresom či Bielym domom, nie na Wall street.

    So slobodným trhom je jeden ťažko riešiteľný problém. Skoro nikto ho nechce. Pretože časť dňa sme na jeho jednej a časť na druhej strane.

    Na strane produkcie túžime po obmedzení trhu, aby sme nemuseli “trpieť” pod hrozbou konkurencie. Tá nás môže ako producentov (podnikateľov spoločne s ich zamestnancami) doviesť do krachu a nutnosti hľadať si svoje pôsobenie inde. Podnikateľ, ktorý rozpráva ako víta konkurenciu vo svojom odbore je zrelý na psychiatriu.

    Na strane spotreby ho ale vítame, pretože slobodný trh s konkurenciou nám prináša lacné tovary a služby všetkého druhu.

    Sme iba ľudia a žiadna spoločnosť nemôže byť dokonalá. Preto hľadajme príčiny problémov, aby sme sa vedeli pohnúť k lepšej a nie horšej spoločnosti.

    Zdá sa mi, že momentálne strácame správny smer. Riešením je viac slobody, nie viac štátu. Politici slobodný trh a slobodnú spoločnosť vo všeobecnosti radi nemajú. Nešli za mocou preto, aby ju nemali. Chcú si ju užívať. Je to prirodzené ľudské správanie. Nenechajme sa nimi oklamať, že konajú pre naše dobro. Plnia iba svoje sny a predstavy a tie naše ich nezaujímajú.

    Preto treba držať štátnu moc pod krkom, aby sa neutrhla z reťaze. Je to fajn sluha ale veľmi zlý pán.

    Snažil som sa byť stručný ale nevyšlo to. :-)

  • juraj 09.11.2011 15:49

    Ad RisoN: To je na dlhú debatu.

    Absolútne slobodný trh samozrejme neexistuje a ani existovať nemôže. Podobne ako ideálny plyn či ideálna kvapalina. Sme iba omylní a ku hriechu náchylní ľudia. Prednosťou slobodného trhu je fakt, že omyl či hriech pár ľudí, nemá na život tých ostatných žiaden zlý vplyv. Skôr naopak. Presadí sa to, čo ostatní považujú za naozaj užitočné. Ak sa ho pokúša riadiť malá skupinka politikov, má každý omyl fatálne dôsledky. V prvom prípade príde krach firmy, v druhom hospodárska kríza.

    Ide o to, aby sme poznali príčiny problémov, aj keby sme ich hneď vyriešiť nevedeli. Spojenie “veľkých peňazí” s politikou je neoddeliteľnou súčasťou života už stáročia. Väčší pes obcuje. Ak tomu neporozumieme, nebudeme vedieť racionálne reagovať na problémy, ktoré toto spojenie prináša. Napríklad začneme blúzniť o zlyhaní trhu a o zlom neoliberalizme, ktorý vlastne žiadnym liberalizmom nie je. Výsledkom je vyháňanie diabla belzebubom či hasenie požiaru ventilátorom a bandaskami s benzínom.

    Hospodárske krízy či nedobrovoľnú nezamestnanosť spôsobuje prakticky vždy štát, nie slobodný trh. Tých 99% má byť pred kongresom či Bielym domom, nie na Wall street.

    So slobodným trhom je jeden ťažko riešiteľný problém. Skoro nikto ho nechce. Pretože časť dňa sme na jeho jednej a časť na druhej strane.

    Na strane produkcie túžime po obmedzení trhu, aby sme nemuseli “trpieť” pod hrozbou konkurencie. Tá nás môže ako producentov (podnikateľov spoločne s ich zamestnancami) doviesť do krachu a nutnosti hľadať si svoje pôsobenie inde. Podnikateľ, ktorý rozpráva ako víta konkurenciu vo svojom odbore je zrelý na psychiatriu.

    Na strane spotreby ho ale vítame, pretože slobodný trh s konkurenciou nám prináša lacné tovary a služby všetkého druhu.

    Sme iba ľudia a žiadna spoločnosť nemôže byť dokonalá. Preto hľadajme príčiny problémov, aby sme sa vedeli pohnúť k lepšej a nie horšej spoločnosti.

    Zdá sa mi, že momentálne strácame správny smer. Riešením je viac slobody, nie viac štátu. Politici slobodný trh a slobodnú spoločnosť vo všeobecnosti radi nemajú. Nešli za mocou preto, aby ju nemali. Chcú si ju užívať. Je to prirodzené ľudské správanie. Nenechajme sa nimi oklamať, že konajú pre naše dobro. Plnia iba svoje sny a predstavy a tie naše ich nezaujímajú.

    Preto treba držať štátnu moc pod krkom, aby sa neutrhla z reťaze. Je to fajn sluha ale veľmi zlý pán.

  • juraj 09.11.2011 16:08

    Ad jakub: Ak je reč o klasickom liberalizme, tak samozrejme nikto nehovorí o zrušení štátu. Sme iba chybujúci ľudia a bez štátu civilizácia nefunguje. Dobrovoľná spolupráca znamená iba to, že konám tak ako ja chcem. Bez donútenia iným človekom. Sám si hľadám svoje šťastie v spolupráci s blížnymi. Nič metafyzické v tom nie je.
    Čo sa týka silných hráčov na trhu, čiže monopolov, ešte žiaden nevznikol bez priamej účasti štátu. Bez štátu nie je vznik monopolu možný.

    Štát samozrejme neriadia občania ale politici. Občania na to majú aký-taký vplyv ale je rozumné odlišovať spoločnosť od štátu. Stoja totiž často záujmami proti sebe. Štát je užitočný sluha ale treba ho držať pod krkom, aby sa neutrhol z reťaze.

    Terajšie vajatanie o zlyhaní trhu a potrebe väčšej moci pre úradníkov je cesta do pekla. Táto kríza je výsledkom práce nezodpovedných politikov. Je naivné očakávať, že ju politici obdarení ešte väčšou mocou vedia rozlúsknuť. Nevedia.

    To, čo sa teraz deje, tu už veľakrát bolo. Politici si vždy namýšľajú, že fyzikálne zákony sú nemenné ale že ekonomické dokážu zmeniť. Nedokážu. Máme tu pomaly tri európske summity denne a ekonomika si ide svojou cestou.

  • jakub 09.11.2011 16:33

    Tvrdenie, že monopoly neexistujú bez štátu sa mi nezdá podložené. Ani konsolidácia, na ktorú som narážal predovšetkým. Ak nejaká veľká firma vlastní všetko možné od chemického a potravinárskeho priemyslu, cez médiá až po zdravotnú poisťovňu, to je len vďaka štátnym zásahom?

    Ako môžeš konať dobrovoľne a žiť si svojím životom, keď na niektoré potreby nefunguje trhový princíp – “keď mi nevyhovujú podmienky, nekúpim”. Vzduch, voda, potraviny, strecha nad hlavou, to všetko si zaobstarávaš len dobrovoľne, pretože chceš?

    A inak som narážal práve na to, že štát, ktorý by len dohliadal na dodržiavanie súkromného vlastníctva a zmluvných vzťahov by nebol udržateľný, pretože keď sa niekomu darí, hneď chce tieto pravidlá ovplyvňovať. Odstrániť konkurenciu a vytvárať monopoly je predsa cieľom podnikania, na dokonale konkurenčnom trhu nikto nezarobí.

    Akýkoľvek pokus o laissez-faire by podľa mňa skôr či neskôr viedol k spomínanému korporativizmu.

  • juraj 09.11.2011 16:50

    Tak skús nájsť nejaký monopol, ktorý vznikol bez štátu. Buď ho štát priamo vytvorí alebo niekomu udelí monopolné práva. Na slobodnom trhu môže teoreticky existovať monopol iba ak to spotrebiteľom vyhovuje. Ale ešte sa nikdy nič také nestalo. Vždy sa našiel niekto, kto skôr alebo neskôr prerazil. Čo sa týka Penty, na ktorú si zrejme narážal, tak tá monopolom tiež nie je. Ak by aj získala monopol v zdravotníctve, tak iba za pomoci štátu. Zdravotníctvo u nás je chorobne silne regulované štátom. Preto je aj v takých sračkách. Štát nám berie veľkú časť príjmu, nad ktorou strácame kontrolu.

    Rád by som vedel, na ktoré ekonomické potreby trh nefunguje? Ťažkú úlohu som ti dal. Keď počujem, že trh nefunguje, je to vždy povzdych nad tým, že veci nie sú tak, ako si sťažovateľ predstavuje. Chcel by ich mať inak.

    Svet je plný problémov. Žijeme vo svete obmedzených zdrojov, kde naozaj nemôžeme mať všetko, po čom túžime. Musíme sa celý život rozhodovať, ktorú túžbu či potrebu naplníme na úkor milióna ďalších, ktoré sa nám ponúkajú. Všetky mať nemôžeme.

    Slobodný človek si vyberie tú, ktorú pociťuje ako naliehavú a oželie tie ostatné. Neslobodný môže iba dúfať, že tí, čo mu slobodu vzali, sa rozhodnú podľa jeho predstáv. Ale tí sa rozhodujú podľa svojich predstáv, ktoré môžu byť úplne iné.

    Preto je rozumné nenechávať svoju slobodu a prostriedky cudzím ľuďom. Nechať štátu iba to najnevyhnutnejšie. V skutočnosti by mu stačil iba nepatrný zlomok toho, čo nám berie. Koľko toho má byť je večný problém, ktorý nikto nevyrieši. Život je sviňa. :-)

  • juraj 09.11.2011 17:18

    Ad Jakub: Ja som iba dobrovoľný, neplatený, polovzdelaný nadšenec a propagandista. :-)

    Ak chceš vedieť viac o laissez-faire, môžeš skúsiť čosi od ozajstného majstra liberalizmu. http://libinst.cz/etexts/mises_liberalismus.pdf

    Ak sa ti to nechce čítať a nemáš problémy s angličtinou, skús na youtube videá s Miltonom Friedmanom. Povaľuje sa ich tam plno a väčšinou sú krátke. Bol to významný (aj keď nie vždy dôsledný) predstaviteľ liberalizmu a vedel presvedčivo rozprávať. Možno ťa ani Mises ani Friedman nepresvedčia, ale je lepšie poznať priamo názory liberálov namiesto čítania o nich.

    Z tvojich textov som nadobudol dojem, že si sa priamo ku zdrojom ešte nedostal.

  • tomasko 09.11.2011 23:26

    juraj, nehnevaj sa ale si trošku mimo reality.

  • tomasko 09.11.2011 23:34

    Odstrániť konkurenciu a vytvárať monopoly je predsa cieľom podnikania, na dokonale konkurenčnom trhu nikto nezarobí.
    Ano jakub myslím že toto je tá podstatná veta, ktorou si jurajovi vyvrátil všetky tie nezmysli. Na to neexistuje žiadny argument.

  • juraj 10.11.2011 15:57

    Ad tomasko: Nehnevaj sa, ale tá tvoja “podstatná veta” je do neba volajúca hlúposť.

    Cieľom podnikania je zisk, nie monopol. O tom monopole to je iba jeden z nekonečného množstva marxistických bludov. Skús sa opýtať, ak máš nejakých známych kamarátov podnikateľov, aký je cieľ ich podnikania. Na monopol si určite ani jeden nespomenie. Jednoducho zisk. Ten je hybnou silou civilizácie od nepamäti.

    Tej druhej časti celkom nerozumiem, lebo netuším, čo znamená “dokonale konkurenčný trh”. Ale môžem ťa ubezpečiť, že na každom trhu niekto zarába.

    Inak by ľudia nepodnikali a všetci by sme rýchlo zomreli od hladu, zimy a nudy. To si naozaj vážne myslíš, že čosi také je možné? Ľudstvo dobrovoľne a odovzdane čakajúce na svoj zánik, lebo zisk nie je možný?

  • Kateřina 10.11.2011 18:06

    Juraji, predstavte si, ze byste se mel narodit v rodine, ktera je ve spodni prijmove desetine dane zeme. Nebo pod tam definovanou hranici chudoby. V jake zemi byste se narodil radeji – v USA, ktere se asi nejvice ze zapadnich zemi priblizuji ekonomice volneho trhu a osobnich svobod dle idealu libertarianu, nebo ve Svedsku, kde hraje stat a verejny sektor velkou roli? Jsou Svedi mene svobodni nez Americane? Kde byste podle Vas mel vetsi sanci na socialni vzestup a nalezeni sveho vlastniho stesti? Jak by panove Mises a Hayek vysvetlili uspech skandinavskych ekonomik?

  • juraj 10.11.2011 19:17

    Tú poveru o Švédskom socializme dobre poznám. Keby ste sa zahlbili do dejín, tak by ste sa dozvedeli, že švédsky úspech stojí v prvom rade na Grippenovej ekonomickyliberálnej politike na konci 19. storočia, keď sa z chudobnej krajiny začalo Švédsko predierať vyššie. Vyhlo sa dvom vojnám a pri pomoci vyzbrojiť Hitlerovo národno socialistické Nemecko Švédi rozprávkovo zbohatli. Až potom sa dostali ku slovu socialisti. Vybudovali slušne fungujúci wellfare state, kde sa príjemne žilo. Uľahčila im to švédska pracovitosť a pocit zodpovednosti za seba, ktorý tam má dlhé korene. Tiež fakt, že je kultúrne homogénne. Ale po rokoch prišiel zákonitý úpadok. Kedže nie sú hlúpi, tak od wellfare štátu pomaličky ustupujú. Lebo pochopili, že je to cesta do pekla a ostal im zdravý rozum. Niečo o tom viem. Za posledných desať rokov som tam navštívil svoje potomstvo tam bývajúce viackrát a tak mám informácie priamo z prvej ruky. Ten socializmus už dávno nie je taký, o akom sme počúvali. :-)

    Porovnanie s USA nie je jednoduché. USA už sto rokov naopak kráča smerom k socializmu. Už desaťročia tam zúri korporatívny kapitalizmus, rodný brat socializmu. Okrem toho je to kultúrne veľmi nehomogénna spoločnosť, takže sú oblasti, kde by človek bývať nechcel a sú miesta, kde je život príjemný.

    Čo sa týka sociálneho vzostupu, pozrite z akých pomerov pochádzali prezidenti v posledných desaťročiach. Kennedy a Bushovci z bohatých rodín. Zvyšok (ak som niekoho neprehliadol) sú pôvodom chlapci z chudobných pomerov, ktorí si naplnili americký sen podobne ako to chudobné chlapčisko zo zaprdenej dedinky v Rakúsku, ktoré to dotiahlo na guvernéra Kalifornie.

    Ekonomike slobodného trhu sa približujú skôr krajiny ako Južná Korea, Hong-Kong či Singapur. Ukážkové príklady ako sa zo zaostalých pomerov dá v krátkom čase vyšvihnúť ak vám politici nešliapu po krku.

    Južna vs. S.Korea, Západné Nemecko vs. DDR, Rakúsko vs. Slovensko, Čína vs Tchajwan. Dosť ma prekvapuje, že také príklady niekto nevidí aj keď bijú do očí. najmä nám, ktorí sme veľkú časť života zažili v socialistickom marazme. Všetko dvojice, ktoré začínali z rovnakých pomerov a po pár desaťročiach boli medzi nimi obrovské rozdiely.

    Naša bohatá civilizácia stojí a padá so slobodnou politikou a ekonomikou. Čím viac moci a našich peňazí majú úradníci, tým horšie.

    BTW napadlo mi ešte Nórsko. Dúfam, že netreba vysvetľovať ako zbohatli a mohli pestovať istú formu socializmu. Kým ropa potečie, budú si to môcť dovoliť. Ale to sú výnimky, ktoré na ekonomických zákonoch nič nezmenia.

  • juraj 10.11.2011 19:40

    Ešte dodatok. Pýtali ste sa na Misesa a Hayeka. Obaja toho popísali požehnane veľa a Hayek sa často dosť ťažko číta. Ale ak sa chcete o nich niečo rýchlo dozvedieť, stačí si prečítať Misesovu knihu Liberalizmus a Hayekovu Cestu do otroctva. Prvá je na webe a tú druhú som si nedávno kúpil v knihkupectve, takže je tiež dostupná.
    Obe sú stručné a príjemne sa čítajú. Pre príslušničku “úradníckej vrstvy” môže byť zaujímavá aj Misesova Byrokracie. Tiež dostupná na webe a možno aj v obchodoch. O oboch sa v poslednom čase začalo dosť rozprávať. Často ale vidím ostré kritiky od ľudí, ktorí ich zjavne nečítali, len si potrebujú uľaviť.

    Mimochodom Misesovi sa asi ako prvému dostalo od nejakého profesora označenia “neoliberál”. Dnes sa tento pojem používa v médiách skôr ako nadávka. Keď chce byť ľavicový politik či aktivista sprostý, tak zakričí “neoliberalizmus!” bez toho, aby vlastne vedel, čo ten pojem znamená.

  • jakub 10.11.2011 23:44

    Podľa mňa monopol je cieľom každého podnikateľa, pretože pri dokonalej konkurencii nevytvára žiaden zisk zisk. CocaCola má monopol vďaka štátnym zásahom? Microsoft má monopol vďaka štátnym zásahom? Chcete povedať, že by pri laissez-faire spoločnosti takéto prirodzene silné subjekty nevznikali? Ak by neexistovali žiadne štátne zásahy (tj. napríklad vynucovanie dodržiavania autorských práv alebo udeľovanie patentov), tak si takýto systém svojím vplyvom budú chcieť vytvoriť.

    Ja problém vidím, že k takémuto systému sa nie je možné dostať, pretože vplyvní hráči so súčasného súkromného sektora nemajú na ňom žiadny záujem a keby teoreticky existoval, je nestabilný, pretože okamžite smeruje ku korporativizmu (ak tým myslíme to, že sa súkromné subjekty snažia okamžite premietnuť svoje prostredky do moci a tú použiť na ďalšie zvyšovanie svojich ziskov).

    Začal som čítať pána Misesa, zatiaľ mám samozrejme len niektoré pasáže, takže sa neviem vyjadriť k celku, zatiaľ ma však nepresvedčil. Pri argumentoch často používa axiómy, ktoré vôbec nevysvetľuje a nedokazuje ani ich platnosť, ako to, že spoločnosť založená na súkromnom vlastníctve a trhu je jediným spravodlivým usporiadaním sveta.

    Úplne zcestné mi pripadá, keď obavy zo spoločnosti, kde platí právo silnejšieho popisuje ako duševnú poruchu.

  • juraj 11.11.2011 19:47

    Vynechajme “dokonalu konkurenciu”, lebo to je nieco ako sucha voda. CocaCola nemá žiaden monopol rovnako ako Microsoft. Na mojich troch počítačoch doma beží už jedenásť rokov linux a na tablete android. A keď som smädný, tak po CocaCole siahnem iba zriedkavo. Možno si mal na mysli ich ochranné známky. To je v poriadku. Spotrebiteľ by mal vedieť, čo si kupuje. Tu je štátny zásah v prospech konzumentov. Ale nikto nie je nútený kupovať ich produkty. Iba tak by vznikol monopol.

    Máš pravdu, že každého podnikateľa poteší, keď štátna moc zasiahne proti trhu v jeho prospech. Preto by mal štát strážiť, aby veľké firmy nemohli brániť malým vstúpiť na trh a uchádzať sa o priazeň spotrebiteľov. Momentálne je to presne naopak. Na štátny cecok sa vešajú jedni lobisti za druhými, čo spotrebiteľov poškodzuje.

    Dnes napríklad Maďari obmedzili obchodné reťazce. Pomôžu tým pár malým obchodníkom ale okradnú obyvateľstvo, ktoré bude nútené nakupovať drahšie. Za ušetrené peniaze si mohli kúpiť niečo ďalšie, čo by dalo prácu iným ľuďom, ale to socialisti nikdy nechcú vidieť.

    Pokiaľ ide o Misesa, pochybujem, že písal o spravodlivosti. Spravodlivosť je morálna kategória. Tej sa ekonóm Mises nevenoval. Morálka je užitočná v ekonomike ale pre ekonómiu ako vedu nie je dôležitá.

    Pre liberálov je súkromné vlastníctvo a trh dôležité nie kvoli morálke či spravodlivosti, ale prosto preto, že vďaka ním sa potreby a túžby ľudí plnia najlepšie. V takom prostredí sa aj chudobný človek má lepšie ako “stredná vrstva” v spoločnosti, kde sa porušuje súkromné vlastníctvo. Niekde (tušim v The Human Action, čo je veľmi hrubá kniha na mojom nočnom stolíku) Mises práve toto zdôrazňuje. Ak by štátne vlastníctvo prinieslo ľuďom lepší život, bol by zaň.

    Ten posledný odstavec mi nedáva žiaden zmysel. Klasický liberalizmus je o tom, že právo platí rovnako pre každého. Právo silnejšieho ide proti princípom liberalizmu. Liberalizmus hľadá spoločenský systém, kde si každý môže dobrovoľne hľadať svoje šťastie.

  • juraj 25.11.2011 22:54

    Ešte jedna poznámka ku tajomstvu populárnej predstavy o
    úspechu švédskeho “socializmu”.

    If Americans with Swedish ancestry were to form their own country, their per capita
    GDP would be $56 900, more than $10 000 above the earnings of the average
    American. This is far above the Swedish GDP, at $36 600 per capita. Swedes living
    in the US are thus approximately 53 percent more wealthy than Swedes (excluding
    immigrants) in their native country.36
    It should be noted that those Swedes who emigrated to the US, predominately
    in the nineteenth century, were anything but the elite. Rather, it was often those
    escaping poverty and famine. The success of this group shows the value of norms
    and institutions, which to some degree have been hindered, to create “social good”
    by the economic policies implemented in Sweden.

    http://www.libera.fi/wp-content/uploads/2011/10/Libera_The-Swedish-model.pdf

  • Viliam 31.03.2012 14:18

    Pán Juraj, všetkým nám tu vŕtate nové dierky do nosa – v nádeji, že nám napokon zavonia to, čo všetkým smrdí. Ak by podnikatelia mali do dôsledkov uhradiť to, čo svojím podnikaním ničia z ekologických dispozícií Zeme a duší ľudí, sotva by sa im to vyplatilo. Oni však dúfajú, že dovtedy si nájdu náhradnú planétu… Na egoizme ma desí jeho nezodpovedná krátkozrakosť! Ďakujem!

Pridaj komentár