Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Neviditeľná laba „trhu“

Keď prepukla kauza Gorila, mnohí boli skeptickí a cynicky tvrdili, že čas aj túto ranu na duši spoločnosti zahojí. Že problém po čase odznie, zapadne prachom a všetko pôjde po starom. Možno to tak nakoniec aj dopadne, ale práve teraz to tak nevyzerá. Zdá sa, že ľuďom došla trpezlivosť a kauza podnecuje nebývalú vlnu občianskej aktivity. A to je dobre.

Ešte lepšie ale bude, keď znovuzrodenej občianskej spoločnosti dá Gorila do vienka niekoľko trvácnejších ponaučení. Jedným, doposiaľ iba čiastočne artikulovaným, je lekcia o apriórnej prospešnosti súkromného podnikania pre celú spoločnosť a o privatizácii ako ceste k efektívnosti.

V súvislosti s kauzou Michal Havran skonštatoval, že bájnou neviditeľnou rukou trhu je podľa všetkého nakoniec štát. Prosperujúce veľké súkromné firmy by nemali mať problém uplatniť sa v trhovej súťaži. Podľa klasickej teórie by férovým a legitímnym sledovaním vlastných záujmov, maximalizáciou svojich výnosov, mali prispievať k maximalizácii výnosov spoločnosti ako celku.

Lenže dediči odkazu Adama Smitha akosi neberú do úvahy, že vlastné záujmy sa dajú presadzovať aj mimo zákon, že súťaž môže byť neférová a že prosperovať môžu firmy vďaka nekalým kontaktom na politiku a štát, a na úkor zvyšku spoločnosti. V kauze Gorila sa podľa všetkého práve toto stalo. A teda možno v tomto prípade skonštatovať, že neúradovala „dobrá“ smithovská neviditeľná ruka trhu, ale „zlá“ laba Gorily.

Zástancovia klasického liberálneho kapitalizmu budú namietať. Súčasťou teórie je totiž podľa nich predpoklad, že trhová súťaž sa odohráva v medziach zákona a že úlohou štátu je vytvárať férové podmienky a trestať previnilcov. Nielen vo svetle aktuálnej kauzy je ale jasné, že to je predpoklad na výsosť teoretický. A v teoretickej rovine si rovnako možno vybájiť štát, ktorý bude absolútne efektívne spravovať veci verejné a ktorému skutočné alebo domnelé benefity súkromného sektora nebudú chýbať.

A práve tu je pes zakopaný. Často sme boli svedkami argumentácie, ktorá upozorňovala na praktické príklady zlyhania štátu a do protikladu k nim stavala teoretické plusy súkromného sektora (vlastníctva, podnikania a pod.). Ešte niekoľko desaťročí dozadu bolo veľmi ľahké upozorňovať na úplatnosť a nekompetentnosť predstaviteľov rozvojových štátov a propagovať ideály súkromného vlastníctva a privatizácie. Aj o pár rokov neskôr, v transformujúcej sa postkomunistickej Európe, sa „súkromná“ efektivita a motivácia výborne vynímala oproti dedičstvu skostnateného „štátneho“ molochu.

Praktické trampoty s privatizáciou a teoretická kontra od osobností tzv. postwashingtonského konsenzu však ukázali, že z empirického hľadiska môže byť „súkromné“ rovnako problematické ako „štátne“.

Ak teda chceme, aby aj súťaž na trhu konceptov bola férová, porovnávajme rovné s rovným. Môžeme začať jablkami – v teórii môže fungovať v podstate hocičo. Ak porovnávame hrušky, tak v praxi nájdeme čestných súkromných podnikateľov i poctivých a efektívnych štátnych zamestnancov. Rovnako nie je problém nájsť zlyhania štátu, ale aj súkromného sektora či privatizácie.

Možno donekonečna porovnávať, čo a kde zlyháva častejšie. Fanatickí zástancovia súkromného môžu do nemoty mantrovať, že privatizácia je v princípe fajn a že ak na nej niečo zlyháva, tak je to zase len ten štát, ktorý nie je schopný účinne nastaviť pravidlá. V tomto povzdychu je kúsok pravdy – čisté abstraktné súkromné vlastníctvo neexistuje a jeho realizácia i ochrana sa môže diať iba v rámci verejných pravidiel.

Dichotómia súkromné-štátne tak nemusí byť vždy najkonštruktívnejšia. Ako v praxi až príliš často vidno, tie isté elity ťahajú za rovnaký koniec povrazu a je jedno, či majú štátne alebo súkromné tričko. Otázku ale možno postaviť inak. Ako občania čo najlepšie zabezpečia, aby sa napĺňal (ich) verejný záujem a ako efektívne dohliadať na to, aby k nemu prispieval štát i súkromný sektor? Keď sa Gorile podarí sformulovať túto otázku a nebodaj aj odpoveď, môžeme tomuto zvieraťu postaviť na čestnom mieste pamätnú sochu.

Skrátená verzia článku vychádza ako komentár v denníku Pravda.

YouTube Preview Image

Share |

Komentáre (28)

  • Armini 01.02.2012 10:33

    “„dobrá“ smithovská neviditeľná ruka trhu, ale „zlá“ laba Gorily…”

    “Dobrá” neviditeľná ruka trhu je identická so “zlou” labou Gorily. Neviditeľná ruka trhu, tak ako je tento termín pozitívne konotovaný, NEEXISTUJE.

    Neviditeľná ruka trhu je ideologický konštrukt z liberálnej ekonómie (slúžiaci na zavádzanie slabšie informovaných ľudí).

    Mohli by ste trebárs písať bez toho, aby ste nás kŕmili rozprávkami establišmentu ?

  • BATOVEC 01.02.2012 13:44

    Cim viac titulov a skol tym viac taranin a suoper analyz s koncom NULLA – ZERO
    pan Lesay ako mlademu podla foto zabudnite na Silaby z Vasich skol a pouzivajte iba svoj mozog a priklady Jeden svetly priklad je BATA a jeho zaciatky a podnikanie jeho Zivotna filozofia a pristup a ucta k ludom ktori pracuju Dalej Bata sam ako osoba nebol miliardarom a On sam tvrdil ze gol;ezite je aby ludia co pracuju mali tolko aby slusne zili mali byt mali kedlo kvalitbe ayd Jeho socialny a ludsky pristup k ludom Vid staval pre nich sidliska a domy atd atd V case ked acinal Batovci mali vacsie platy ako V usa robitnici Vdaka ;udom ktori ho mali radi a vazili si ho vybudoval cely system a tiez s prisnymi pravidlami KTO pracoval a chcel mal u neho vsetko Bata si nechaval 1 – 3 percenta z obratu a s usmevom hovoril Cima viac Vas mam tym viac mam aj ja Mne 3 % stacia Uvedene pravidla platia a budu platit dokia; tato spolocnosy HOMO existuje CIZE studijte Batu a mate odpoved Dalsie k tomu Stat a jeho zakony su nepotrebne Zakony zakladne Transparentne a malo Tisice a stotisice uradnikov su zataz a netreba ich Vsetko je nakoniec jasne a jednoduche Ludia nastastie cca 45 % pracuje a nieco tvori Dalsia 50 % je kololna prizivnikov ktori parazituju na ich praci a zdieraju ICH Iba tolko zobudte sa Ozaj viete nieco Robit pan LESAY Piusatelov je uz vel,i mnoho Plati ich 5 kolona SOROS apd aby iba pisali a pisali Vysledok je Babylon nezmyslov a hadok pisatelov Batovec

  • Batovec dvojka doplnenie 01.02.2012 13:59

    Pamn lesay mate silu a moznost napisat pravidla ktore platili u BATU ! Pozor aby ste nebol John Lennon ktori spieval o mieri ptoti vojne a najme o Vietnam Vyhodilho Z usa a nakoniec zabili Mozno je aj ina doba uz ked sledujete co sa deje Vas clanok by mi dal doveru ze ste za zmeny pre ludi KED nebude aj par slov TEMA je TABU na ekonom FORA aspon moj nazor !
    Batov system plati na cele slovensko a urcite by sa vsetko zacalo menit ZAKONY nemozu obmedzovat podnikanie a azase zakon pre podnikatela ma byt jasny Nie si nechavat sam miliardy a kupovat vily a lietadla a pracovnikom na chleba !
    Cakam Vas bata nazor Batovec

  • vlado 01.02.2012 15:48

    nechcem sa Vas dotknut p. Lesay, ale nebolo by lepsie nechat tuto temu na Vitkovica? A kde je vlastne Vitkovic? Chyba mi.

  • juraj 01.02.2012 22:45

    Fanatický odporca liberálnej ekonómie tušim chýbal v škole alebo si vybral nejakú podradnú. Inak by si všimol, že gorila je o totálnom zlyhaní štátu. Tam sa nedohovárali kšefty medzi súkromnými spoločnosťami ale medzi súkromníkmi, uplácajúcimi štátnych úradníkov. Pointou sú štátni úradníci narábajúci s cudzím majetkom a peniazmi.

    Ťažko by majiteľ Siemensu uplácal majiteľa Microsoftu alebo CocaColy. Celý problém vznikol možnosťou štátnych úradníkov narábať s cudzím majetkom. Štátne nemá majiteľa.

    Samotná privatizácia je samozrejme problematická vec. Zanechali nám ten problém komunisti. Mne je osobne jedno ako prebieha ak prebieha rýchlo. Nech privatizuje kto len chce. Jej zmyslom malo byť, že sa štátny majetok stane súkromným.

    V civilizovanej spoločnosti o osude súkromnej firmy rozhodujú spotrebitelia. Tí sú pánom nad jej osudom. Ak by sprivatizoval neschopný privatizér, tak časom jeho firma zanikne alebo ju kúpi niekto schopnejší. Majiteľ súkromnej firmy nemá ako podplácať spotrebiteľov. Iba nízkou cenou a slušnou kvalitou, ktorú ponúka.

    ad Armini: Neviditeľná ruka trhu nie je žiaden výmysel. Adam Smith ju tušil ale nespoznal. Dnes ju voláme cena. Dá sa vidieť v každom obchode a je len na vás, ako ovplyvní vaše rozhodnutie.

  • Jozef 01.02.2012 23:50

    Môj názor na túto je asi takýto:
    Netuším prečo by sa mal klásť až taký dôraz na nejakú neviditeľnú ruku trhu. Čo to vlastne je? Nejaká abstraktná veličina? Prírodný úkaz, alebo čo vlastne, keď sa jej prisudzuje priam úloha boha?
    Trh je definovaný ako miesto kde sa stretáva ponuka s dopytom. Každý predsa vie, že ponuka a dopyt nie sú vytvárané nikým iným ako ľuďmi. Tu možno položiť otázku od čoho závisí ľudské správanie a či vždy zodpovedá umelým poučkám a mechanizmom o neviditeľnej ruke trhu.
    Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento mechanizmus funguje, ale už zo samotnej ľudskej podstaty vyplýva, že nie vždy a v každom prípade a ľudí ovplyvňujú tiež emócie, dôraz sa kladie na ľudské vzťahy a podobne.
    Uloha štátu je pritom nasledovná: usmerňovať tento súbor správania, emócií, postojov a pod. správnym smerom. Prestaňme hovoriť o trhu ako o nejakej abstraktnej veličine, ktorá je daná, ale skúmajme radšej ľudí a ich reálne správanie a reakcie.

  • tomasko 02.02.2012 0:22

    neviem prečo by mal byť súkromný sektor efektívnejší ako verejný. ja osobne som sa stretol s 2 prípadmi korupcie a ani v jednom nie je subjekt verejného sektora ale dva sukromné. jeden subjekt bolo personálne oddelenie nemenovanej sukromnej poistovne , resp veduca personalneho, ktory bral uplatok a druhy bol uchádzač o zamestnanie. čiže neviem kde ludia chodia na podbné dogmy o efektivite a nebodaj transparentnosti sukromneho sektora. vo verejnom som sa zatial nestretol.

  • Maka 02.02.2012 2:16

    V sukromnej firme sa na korupciu pozera inak. Ak je firma uspesna, tak sa ignoruje ak vedenie kradne od firmy, podplaca politikov, podvadza stat ba dokonca vrazdi.

  • peet 02.02.2012 5:13

    ad Juraj
    Ťažko by majiteľ Siemensu uplácal majiteľa Microsoftu alebo CocaColy.
    - Iste k tomu by asi došlo ťažko. Problém je v tom, že dnes ani CocaColu, ani Microsoft, ani Siemens vo väčšej, alebo menšej miere manažujú profesionálni manažéri. Často sú to tí istí, ktorí sedeli, alebo budú sedieť v dozorných radách štátnych podnikov. A títo ľudia už úplatní sú. Spomeniem jeden konkrétny prípad. V INA Skalica to tuším bolo, kde jeden člen vrcholového manažmentu nechával outsourcovať prácu pre spriaznenú firmu. V čase, keď INA sama nestíhala plniť objednávky by to nebolo nič zlé. On to však robil aj počas krízy, keď samotná INA išla na skrátenú pracovnú dobu. Tým samozrejme poškodzoval svoj podnik.

    Samozrejme tomu urobili koniec. Ale koľko je takých prípadov? Koľko je takých prípadovna Slovensku, keď sa odlievajú zisky našich firiem. Deje sa to aj v súkromnom sektore, ale keďže je to problém majiteľov firiem a nie verejnosti, tak sa o tom v novinách nedočítame.

  • Armini 02.02.2012 9:48

    Co sa tyka mojich skol, myslim, ze su celkom dobre. Neviem, preco na Slovensku musia kazdu polemiku sprevadzat argumenty ad hominem. Zeby poukaz na vlastnu uroven?

    Juraj, vsimli ste si, o com Gorila je?

    Pre pripad, zeby vam to bolo uslo: Namiesto toho, aby si financne skupiny / firmy / holdingy ap. konkurovali v slobodnej sutazi a nasadzovali stale vyhodnejsie podmienky pre svojich zakaznikov (trhove hospodarstvo), obracaju sa na stat a verejny majetok, aby z neho cicali (kde nam ostala ruka trhu???)

    Tu nejde vobec o korupciu medzi sukr. firmami, ale o to, ze je zjavne vyhodnejsie, manazersky “genialnejsie”, parazitovat na verejnom vlastnictve. Tam sa ziskaju najvyssie zisky, a ani nemusite pristupovat ku konkurencnym trhovym podmienkam, ktore by boli pre vas nevyhodne.

    “Pointou sú štátni úradníci narábajúci s cudzím majetkom a peniazmi”
    Tak ja neviem, v celej Gorile vidim iba zastupcov kapitalu (hlavna postava) a stranickych nominantov, prip. stranicke spicky…

    “Mne je osobne jedno ako prebieha ak prebieha rýchlo. Nech privatizuje kto len chce. Jej zmyslom malo byť, že sa štátny majetok stane súkromným.”
    To mi pripomina Vaclava Klausa a jeho reci o privatizacii na zac. 90. rokov, o tom, ako sa ma zhasnut a v podstate kradnut (inspirovali ste sa?). Vsetci mozeme vidiet vysledok dnes: bordel na kvadrat a zlodejina, kam len oko dovidi.

    “V civilizovanej spoločnosti o osude súkromnej firmy rozhodujú spotrebitelia. Tí sú pánom nad jej osudom. Ak by sprivatizoval neschopný privatizér, tak časom jeho firma zanikne alebo ju kúpi niekto schopnejší. Majiteľ súkromnej firmy nemá ako podplácať spotrebiteľov. Iba nízkou cenou a slušnou kvalitou, ktorú ponúka.”
    Uz ten A. Smith napisal, ak sa nemylim, ze dokonale konkurencne prostredie je tvorene malymi sutaziacimi subjektmi a konci sa s nastupom oligopolov a monopolov. Skuste prinutit Tesco znizit vam ceny… Vy, ako zakaznik, ktory ma tvorit tu neviditelnu ruku. Alebo nedavny priklad: Tesco vyhodilo zo svojho sortimentu produkty Pepsi. Myslite, ze to bolo rozhodnutie zakaznikov, alebo vedenia Tesca?

  • juraj 02.02.2012 16:23

    Armini: Každý žije v dvoch protichodných rolách. Ako spotrebiteľ oceňuje trh a konkurenciu, lebo mu prinášajú vyššiu rozmanitosť a nižšie ceny. Ako podnikateľ či zamestnanec konkurenciu neznáša, lebo ho núti stále sa prispôsobovať a neochabovať. Každý podnikateľ preto uvíta možnosť zbaviť sa jej alebo oslabiť ju. Ak sa dá, tak aj prostredníctvom štátu. To je úplne prirodzená ľudská vlastnosť. Nikto v úlohe podnikateľa trh nevíta. Všetci do jedného myslíme v prvom rade na seba. Gorila ukazuje, ako sa to dá, keď majú politici v rukách takú rozhodovaciu moc nad cudzími peniazmi.

    Na Klausa sa pre privatizáciu nadáva ale to chápem. Je tu jednak ľudská závisť, prečo ten áno a ja nie. Kto by nechcel ľahko zbohatnúť? K veľkým majetkom sa dostali hlavne komunisti a ich detičky, lebo v tom vedeli chodiť. To tiež nevyvoláva všeobecné veselie. Ale to by bolo najmenej. Neutrážila sa však podstatná súčasť trhového hospodárstva, vláda zákona a vymožiteľnosť práva. Veď je to nedoriešený problém dnes skoro rovnako ako vtedy. Beh na dlhé trate. Čo už s tým? Klaus za to naozaj nemôže aj keď môže za všeličo.

    Adam Smith je viac symbol ako geniálny ekonóm. Jeho význam je v tom, že zhrnul vtedajšie poznatky ekonómov do jednej knihy, ktorú si anglosaský svet obľúbil a nechal sa ňou ovplyvniť. Je fajn na citovanie ale pre argumenty by som si k nemu nechodil. Dnes vieme o ekonómii oveľa viac.

    Čo sa týka monopolov, do toho slobodný trh nemiešaj. Monopoly sú už stáročia produktom štátnej moci. Inak trvalý monopol vzniknúť nemôže. Skôr či neskôr mu vyrastie konkurencia ak sa nájde schopný podnikateľ a spotrebitelia s tým budú súhlasiť.

    Čo sa týka TESCa, existuje a prežíva iba preto, lebo ho zákazníci akceptujú. Boli tu aj iné reťazce a odišli, lebo nevedeli zákazníkov presvedčiť, aby u nich míňali dosť peňazí. V tom je vláda spotrebiteľov. Spomínam si, ako sa zmenila ponuka aj ceny v TESCu, keď sem vstúpil LIDL. Trh je trh. Čo sa týka Pepsi, je to súkromná firma a je na nej, aby si našla cestu ku spotrebiteľom. Oni ponúkajú a ty ber alebo nie. Nikto nie je povinný ti čokoľvek ponúkať. To nie je štátna moc, ktorá ťa oberie o prachy a nepýta sa ťa, či s tým súhlasíš. Podnikateľ musí bojovať o priazeň spotrebiteľov. Ak zaváha, ide z trhu preč.

    Je tu ešte jedna možnosť. Spriahnuť sa s politikmi. To už ale nie je slobodný trh. To je korporatívny kapitalizmus, rodný brat klasického socializmu. O tvojom majetku rozhoduje moc a nie občan.

  • juraj 02.02.2012 16:34

    ad peet: Kradne sa všade. Manažéri sú iba zamestnanci. Môžu kradnúť rovnako ako čašníci či upratovačka alebo ktorýkoľvek iný zamestnanec. To je problém majiteľov danej firemy. Teba ako spotrebiteľa maximálne zaujíma, čo firma vyrába a za koľko predáva. Ich vnútorné problémy ti môžu byť ukradnuté.Nie je to tvoj majetok. Môžeš si od nich niečo kúpiť ale nemusíš. Je tvoje slobodné rozhodnutie. Ak nevedia hospodáriť, výjdu na bubon.

    Úplne iná vec je štátna sféra, kde sa narába s peniazmi, ktoré sme pod hrozbou trestu museli odovzdať. Nikto sa nás nepýtal. O tvoje dane nikto nesúťaží. Skús ich neplatiť.

    Zamestnanci tu majú právomoci majiteľov aj keď nimi nie sú. Prečo to nezneužiť? Tá príležitosť je príliš lákavá, takže sa tam “tí správni” ľudia dostanú. Stačí sa tam lepšie pozrieť. Kam pozrieš, samá gorila. V Bratislave také veľké, na vidieku menšie ale rovnako usilovné. Ich kradnutie je aj mojim problémom. Lebo oni na rozdiel od súkromnej firmy na bubon neprídu. Maximálne ich nabudúce nezvolia alebo prepustia. Nakradnuté im ale ostane.

  • peet 03.02.2012 5:49

    ad Juraj
    Prepáč, ale to čo píšeš nemá logiku. Najprv si teda tvrdil, že v štáte sa kradne a z toho si vyvodzoval potrebu minimálneho, alebo snáď malého štátu. Následne ti bolo ukázané, že to nie je dôsledok toho, že sa jedná o štát, ale dôsledok manažérskeho riadenia podniku(alebo štátu). Následne začneš tvrdiť, že problém je v tom, že štát spravuje peniaze, ktoré vybral od ľudí “násilím”(och aká podobnosť s prispievateľom s) a preto chceš minimálny(alebvo nijaky?) štát.
    O čo ide. Prirodzene máš právo požadovať existenciu minimálneho štátu, ale nie z dôvodu jeho nízkej efektivity, ale z dôvodu, že nechceš prispievať daňami. Jeho efektivita je totiž podobná, ako v prípade veľkých súkromných podnikov.

    Čo sa týka monopolov, tak je veľkým omylom myslieť si, že sa jedná o produkt štátnej moci. Procesov, ako vznikajú monopoly je viac. Dovolím si pripomenúť americkú štátnu politiku zo začiatku 20. storočia, keď práve pod vplyvom T.Roosevelta vznikala legislatíva, na základe ktorej boli trusty, ktoré vytvárali monopolné prostredie likvidované. Prečo by štát násilím likvidoval niečo, čo vytvára? Akým mechanizmom prispieval štát v 19. storočí k vzniku trustov v oblasti oceliarstva a strojárenstva? Ak mi odpovieš na tieto otázky, môžeš pokračovať s tézou o monopoloch, ako produkte štátu.

    A ešte raz k tomu arminimu. Asi ste sa nepochopili. Myslím, že ide o tom, že celý humbuk posledných desaťročí o tom, aký je súkromné podnikanie úspešné a účinné dostáva práve gorilou na prdel. Totižto tie úžasne a úspešné podnikateľské projekty, ktoré nám prostredníctvom ProCare a Dôvera poskytujú super služby nie su ani tak výsledkom práce vlastníkov firiem, manažérov, ale skôr ich(tých podnikateľov) schopnosti parazitovať na štáte. Je teda skutočne tá Penta tak úspešná,a lebo len využíva moralneho rozkladu politických elít spôsobeného práve obrovským nárastom nerovnosti v spoločnosti. Ale veď to je vec, po ktorej voláš. Či nie?

  • SAV o Gorile a liberalizme | Menej štátu 03.02.2012 8:50

    [...] priemerné ekonomické vzdelanie. O to smutnejšie vyznievajú myšlienky, ktoré prezentoval vo svojom článku. Tie hovoria skôr o opaku a článok len potvrdzuje veľmi nízku úroveň ekonomického vzdelania [...]

  • Ivan Pastorek 03.02.2012 14:34

    Hayekjugend strikes back : http://www.menejstatu.sk/sav-o-gorile-a-liberalizme/
    :-D menejstatu ma vzdy vie dokonale pobavit svojou naivitou

  • juraj 03.02.2012 18:53

    Ad Ivan Pastorek: Ten chlapec má v podstate pravdu. Keď si človek prečíta Lesayov blog, tak si musí vybrať medzi dvoma možnosťami. Táto kritika liberálnej (klasicke, nie jej socialistickej z USA, čo sa od čias FDR maskuje názvom liberálna) ekonómie ukazuje buď na to, že autor v živote nečítal nič od klasikov ako boli Hayek, Friedman či Mises, alebo ich čital a nič nepochopil. Ak chce niečo kritizovať, mal by o tom niečo aj vedieť. Lesay o klasickom liberalizme nevie nič. Zlý strom si vybral na brechanie. Vyšlimu zo toho táraniny ospravedlniteľné niekde v krčme pred záverečnou.

  • juraj 03.02.2012 19:08

    Ad peet: Napísal si toho veľa. Tvoju interpretáciu mojich slov nechám tak. Je nepresná alenie je tu priestor na vysvetľovanie. Takže iba stručne.

    Monopoly. Ťažko by si našiel nejaký, ktorý by nevznikol pomocou štátnej moci. Ak je trh slobodný, tak sa vždy nájde dosť ľudí, čo podkúri aj veľkej firme. BTW ocielareň ani strojáreň v obývačke či v garáži za domom nepostavíš. To sú prirodzene veľké firmy. Ale monopoly to ani v 19. storočí neboli.

    Prečo vznikli protimonopolné zákony? Jednoduchá odpoveď.Pozri sa na to, ako Vivian Redingová aj je kolegovia v zbore ľudových komisárov EÚ bojujú proti Microsoftu či Intelu. A hlavne prečo? Lebo konkurenti týchto firiem nedokážu presvedčiť zákazníkov, aby kupovali viacich produkciu. Nechcú ju. Tak sa obrátili napolitikov, aby im pomohli. Ukážka ako sa zneužíva politická moc tam,kde nemá čo robiť. Aby bolo jasné. Doma mi bežia všetky počítače už 12 rokov na linuxe, takže žiadne sympatie k Microsoftu a jeho praktikám nemám.

    Gorila a súkromné podnikanie: Nevidíš, že to je ukážka zneužívania politickej moci? Tam sa bavia podnikatelia s politikmi ako si rozdeliť cudzí majetok. Vezmi politikom moc nad cudzím majetkom a Pente neostane nič iné, len súťažiť s inými podnikateľmi. Kto bude slúžiť zákazníkom najlepšie a bude mať ako odmenu tučné zisky, bude sa mať dobre. O tom rozhodnú výhradne konzumenti. Nie politici.

    Na nerovnosti sa vykašli. Túžiš po rovnostárskej spoločnosti typu Severná Korea či Kuba? Zažil som pár desaťročí v socialistickom Československu a naozaj nie je o čo stáť.

    Uvedom si, že v slobodnom štáte sa aj chudobný má lepšie ako priemerný občan neslobodnej krajiny. Znie to možno čudne ale kapitalizmus v slobodnom štáte slúži predovšetkým chudobným. Lebo bohatsvo podnikateľov v slobodnom kapitalizme stojí na službe miliónov spotrebiteľov. Najväčší boháči zbohatli tým, že dokázali vymyslieť ako dať masám to, čo potrebujú.

  • juraj 03.02.2012 19:11

    oops. Správne má byť – Lebo bohatsvo podnikateľov v slobodnom kapitalizme stojí na službe miliónom spotrebiteľov.

    Kapitalista slúži spotrebiteľom. Nie oni jemu. Nikto ich nenúti kupovať jeho výrobky. Jeho osud stojí a padá s ich slobodným rozhodnutím. :-)

  • Michal Suchý 03.02.2012 21:54

    Krásny príklad toho, ako človek bez fundamentálnej znalosti ( či skôr chápania podstaty) ekonomickej teórie môže získať doktorát z ekonómie.

  • Ivan Lesay 04.02.2012 13:58

    priatelia, musim vas sklamat, ale smitha som cital v originali a mam dojem, ze som pochopil (samozrejme, mozete namietat). smitha si dokonca za jeho prinos do politickej ekonomie vazim. ak si clanok dobre precitate, zistite, ze som sa vobec apriorne nepriklonil na stranu statu (ale co uz s Vami, ked neviete uvazovat inak, lez cierno-bielo?). ak budete dobre citat, tak tiez zistite, ze nepolemizujem priamo so smithom (dokonca ani netvrdim, ze jeho neviditelna ruka nikdy nefunguje), ale s dedicmi jeho odkazu, pre ktorych sukromne vlastnictvo=vseliek… cize s Vami :-) a som rad, ze ste sa chytili. aj ked z mojej strany sa diskusia konci, ked citam vyroky „show me the problem, and i will show you government“ alebo „Nebojujte za lepší štát, ale menej štátu!“. tam sa skromne priznavam, ze mi dochadzaju argumenty… :-)

  • juraj 04.02.2012 19:05

    Vďaka za reakciu. :-)

    Ale keď som si prečítal vetu – “Lenže dediči odkazu Adama Smitha akosi neberú do úvahy, že vlastné záujmy sa dajú presadzovať aj mimo zákon, že súťaž môže byť neférová a že prosperovať môžu firmy vďaka nekalým kontaktom na politiku a štát, a na úkor zvyšku spoločnosti. “, tak mi bolo jasné, že klasici liberalizmu sú vám neznámi.

    Možno niekde v krčme by to zaujalo.

    Korporatívny kapitalizmus, rodný brat socializmu, ktorý teraz zúri okolo nás, bol analyzovaný aj s dôsledkami, ktoré vidíme, pred cca sto rokmi. S klasickým liberalizmom nemá vôbec nič spoločné.

    Mimochodom, dedičom odkazu Adama Smitha bol aj Karol Marx s jeho nešťastnou “nadhodnotou”, ktorú zlý kapitalista údajne kradne robotníkovi.

  • Robert 05.02.2012 8:54

    to Ivan
    gratulujem k citani Smitha v originali. Nie, vy ste sa apriory nepriklonili k statu, pretoze taki experti uz boli teoreticky aj empiricky porazeni. Vy len relativizujete a hladate prijemne kompromisy. Mojou snahou bolo ukazat, ze prave tieto kompromisy maju systemove tendencie vytvarat problemy, ktore dnes zazivame. A mozeme sa hadat, ktora strana mince za ne moze viacej – stat / podnikatel. Lenze nemozeme sa hadat, bez ktorej strany nemozeme existovat a preto je riesenie obmedzovat tu druhu stranu…
    Ak vy budete dobre citat zistite, ze netvrdim, ze polemizujete priamo so Smithom, ale liberalizmom, resp. libertarianizmom.

  • Dušan 05.02.2012 17:57

    Svetom “sociálneho štátu” už nejaký ten rok zúri kríza bedače. Dobre sa na tejto téme celosvetovo živí nesmierne množstvo kapustných i múdrych hláv, s ich všeobjímajúcimi analýzami, vývodmi, definíciami, ideologickými, straníckymi, kvázyekonomickými či exaktnými definíciami a mantrami.

    Pýtam sa: Keďže sa všeobecne prijal úzus, že za krízu môže nákladný sociálny štát, žitie nad pomery, nezodpovednosť národných fiškálnych politík…a bla bla bla, vysvetlite mi, prečo v minulom týždni bola v krajine Grécko za aparátčíkom Papadimosom ctená delegácia “Spojených globálnych majstrov sveta v zarábaní peňazí”, ktorá ho nevyberaným spôsobom tlačila k všeobecnému zníženiu ceny práce na jeho lénnom území! Teda, aj k zníženiu ceny práce v súkromnom sektore, v relácii majiteľ podnikateľ – námezdne pracujúci, pre nechápavejších !!! Aký vplyv na fiškálnu politiku štátu či politiku danej ceduľovej banky má suma, akou konkrétny pán veľkomožný odmeňuje svojho nádenníka?!
    (PS. Nateraz sa v onej krajine konzílium zamestnávateľov a konzílium odborárov po úmornej bitke dohodlo, že k zníženiu mzdy v súkromnom sektore zatiaľ nedôjde…)

  • sonja 05.02.2012 19:57

    ja nie som ekonom, ale si myslim, ze problem gorily nie je problem neviditelnej laby trhu, ale neviditelnej a prakticky neexistujucej kontroly moci nasich politikov. a to nie je len gorila, ale vsetky tie nastenkove tendre a cela privatizacia sa odvija od nekontrolovatelnej moci a jej – doteraz – bezstrestnom – zneuzivani vsetkymi vladami od meciara po radicovej vladu.

  • juraj 05.02.2012 21:45

    ad sonja: Problém nie je v kontrole ale v rozsahu moci, ktorú politici majú. Ten je tak veľký, že si “svojich správnych” ľudí nájde. Štát má dbať výhradne na to, aby si ľudia navzájom neublížovali. Všetko navyše je medvedia služba. Školstvo, zdravotníctvo, verejnú dopravu a ostatné veci si ľudia vedia zabezpečiť sami rovnako, ako si vedia zabezpečiť stravu bez kurately politikov. Vezmime im zbytočnú moc nad našimi peniazmi a osudmi a máme po väčšine problémov.

  • Armini 06.02.2012 9:54

    Vo svojom príspevku z 01.02. si tvrdil, že existuje slobodný trh, na ktorom podnikatelia súťažia o konzumentov, a tí uprednostňujú tých podnikateľov, ktorí im ponúknu lepšie podmienky.

    V príspevku z druhého dňa už slobodný trh nefunguje, lebo sami podnikatelia sa usilujú konkurencie zbaviť. (Úžasný objav; to ti už napísali aj iní diskutéri.)

    Tak čo teda platí? Alebo vypisuješ, čo sa ti hodí? Toto bol úkrok stranou, a nie odpoveď k veci.
    Opakuješ svoje neoliberálne mantry, nedajboh aby sa niekto vyjadril mimo vyjazdených koľají.

    Uveď príklad, ako štát sám utvára monopoly – ináč je to nepodložený kec, ako ti už napísal peet.

    Aj toho Smitha si zoberieme na pomoc, keď sa to hodí (rôzne „neviditeľné ruky“), a keď nie (podmienky, za kt. tie ruky existujú), tak odrazu nie je ani autoritou…

    Z definície monopolu vyplýva, že ho ťažko môže zložiť na kolená konkurencia z garáže. Slobodný trh nevidela na zemi živá duša už aspoň 80 rokov.

    K Tescu – keď sa zbavíš konkurencie dumpingovou cenovou politikou, už ťa voľky-nevoľky musia akceptovať aj zákazníci. K vytlačeniu Pepsi z Tesca – takže to nebolo rozhodnutie zákazníkov a neviditeľnej ruky trhu (ak len neviditeľná ruka trhu nie je v skutočnosti ruka monopolov, čo by bolo oveľa bližšie pravde).

    Súčasný monopolný kapitalizmus ťa tiež oberie o prachy – a na rozdiel od štátu, nič za to nedostaneš, ba tie prachy použije na väčší útlak bežných ľudí. Ako inak nazvať drahé skazené pomyje predávané ako potraviny, nekvalitné handry ako inak predražené, predraženú vysokoporuchovú elektroniku atď. – musíš to kupovať, ak chceš normálne existovať, kde je alternatíva?

  • juraj 06.02.2012 19:54

    Pozerám, že ti termín slobodný trh poriadne leží v žalúdku. :-)

    Nie si prvý ani posledný, komu vadí sloboda iných ľudí. O ničom inom to totiž nie je. Žiť a nechať žiť.

    Uveď aspoň jeden monopol, ktorý nevznikol z vôle štátnej moci. Viac ich netreba. Nenájdeš.

    Konkurencia z garáže? Dosť blbý príklad. Je na svete zopár gigantických firiem, ktoré začali v garáži. Vedeli ľuďom dať presne to, čo chceli. Nedávno jeden taký slávny garážnik zomrel. Čo sa vo veľkej modrej nasmiali, keď chcel ich sálové počítače nahradiť akýmisi skladačkami. Tie časy si dobre pamätám. Nie je jediný, kto uslutočnil klasický americký sen. Nedávno mali na účtoch viac hotovosti ako americká vláda.

    Adam Smith je celebrita. Spopularizoval niektoré ekonomické myšlienky v anglosaskom svete. Nič viac a nič menej. K základným myšlienkam ako sú marginálna a subjektívna hodnota sa nedostal.

    Čo sa týka trhu, je to nikdy nekončiaci proces. Môžeš odrovnať konkurenciu dumpingovými cenami ale iba do času. Skôr či neskôr na teba dôjde. Ešte si nevidel skrachovať veľké firmy? Už spomínaný Apple stál jeden čas pred bankrotom. Ale vrátil sa geniálny vizionár a je z neho najbohatšia firma na svete.

    Tá tvoja Pepsi z TESCA je učebnicový príklad, čo ľudia považujú za “zlyhanie” trhu. Situáciu, ktorá sa im nepáči. To je ale tvoj problém. Možno je tu šanca dohodnúť sa s Pepsy a začať ju ponúkať namiesto TESCa.

    Čo sa týka tých “pomyjí” , tak som si nevšimol, že by ľudia húfne začali chorľavieť a zomierať od nich. Reťazce predávajú aj mimoriadne lacné potraviny, lebo je o ne záujem. Služba zákazníkom. Ale ber to ako šancu. Začni predávať kvalitné potraviny. Keď TESCO predáva taký “hnoj”, ľudia ti isto budú dobre platiť. Zatiaľ som si nevšimol, že by ich niekto do TESCa hnal bičom. Idú tam, lebo chcú. Asi im ponúka presne to, čo chcú kúpiť. Kto chce luxusnejší tovar, nájde si ho. Napríklad hneď v tých reťazcoch.

  • Armini 07.02.2012 22:43

    Prečo by som mal ja niečo dokazovať, keď si s tým vznikom monopolov začal ty? Ty si to nadniesol, tak nes aj dôkazné bremeno. Nemáš ani šajnu, čo by si uviedol, tak sa snažíš druhému podstrčiť nepohodlný kváziargument, ktorý si sám vytiahol. Priehľadné a úbohé.

    S tým Pepsi sa točíš stále dokolečka.

    Na takejto úrovni to pre mňa nemá žiaden zmysel. Končím, ahoj.

Pridaj komentár