Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Ulica, bitky a vízie

Na Slovensku povstala ulica. Reakční komentátori neprekvapivo ohŕňajú nosom – nevonia im rôznorodosť davu, nejasnosť požiadaviek, naivita. Zaplatení i dobrovoľní mudrlanti sa snažia diskreditovať organizátorky a organizátorov. Chvalabohu sú takéto komentáre a snahy vedľajšie.

Najpodstatnejší ostáva fakt, že ľudia sa hnevajú a legitímne búria proti skorumpovanému režimu. Ulica nekandiduje do parlamentu a je úplne normálne, že je amorfná a nemá sformulovaný vyšperkovaný program. Samotný jej tlak dokáže meniť politiku, čoho snáď už skoro budeme svedkami.

Ale nie(len) o tom som chcel. Aj pre Slovensko je aktuálne mimoriadne dôležitá iná bitka a iná ulica. Rozhoduje sa o osude Grécka. Jeho vláda musí v priebehu niečo viac ako mesiaca splatiť takmer pätnásťmiliardový dlh. Bez balíčka peňazí od EÚ a Medzinárodného menového fondu to nedokáže. Podmienkou schválenia 130-miliardovej pomoci sú ale ďalšie škrty v mzdách a dôchodkoch.

Diskusia o tom, kto a čo za krízovú situáciu v Grécku môže, je bezo sporu zaujímavá. Vlády na čele Helénskej republiky určite robili chyby. Ale príklad zvyšných krajín európskej periférie dokazuje, že aj pri iných štýloch hospodárskej politiky je výsledkom kríza. A že samotné členstvo v hospodársky rôznorodej menovej únii je zdrojom problémov.

Viac napríklad v minulých článkoch Milana Vaňka alebo v mojom nedávnom komentári.

Teraz je ale kľúčové na „grécky problém“ pozerať nie cez prizmu viny, cez optiku „nezodpovednosť gréckych vlád vs. štrukturálne nerovnováhy v eurozóne“. Skutočne dôležité je, aká politika sa Grécku ordinuje, ako sa o nej informuje, a aké bude mať dopady.

V prvom rade je neskutočné, aký obraz o dianí v Grécku sa dostáva európskej verejnosti. Správy o rokovaniach medzi gréckou vládou a veriteľmi sú pretkané komentármi politikov a investorov nespokojných s pokrokom gréckej strany. „Atény nerobia pokrok“, „Gréci si neplnia domáce úlohy“, „reformy sú nepostačujúce“ – takéto a podobné frázy sa každodenne valia zo spravodajských kanálov.

Samozrejme ich vhodne dopĺňajú zábery demonštrujúcich Grékov a Grékyň. Bežní konzumenti správ tak nadobúdajú dojem, že Gréci sa nielenže vlastnou nezodpovednosťou dostali do prekérnej situácie, ale ešte si aj ďalej požičiavajú na jej riešenie, ešte sa im idú odpúšťať dlhy a ešte stále sa im nepáči a furt len protestujú.

Niet sa preto čo čudovať, že verejná mienka je naladená na protigrécku nôtu. Vynikajúcu analýzu zavádzajúceho vplyvu médií na výklad krízy predstavil na svojom blogu Yanis Varoufakis, vrelo odporúčam všetkým novinárom a analytikom médií.

Z obrazoviek sa už menej dozvedáme, že v Grécku sa skutočne tvrdo znižujú mzdy a dôchodky, znižujú sa verejné výdavky a darí sa znižovať primárny deficit verejných financií (teda bez zarátania astronomických úrokových platieb za dlh). Ak táto snaha nevedie k zvýšeniu schopnosti Grécka splácať dlhy, problém je na strane nerealistických očakávaní autorov „ozdravného“ programu. A v tomto prípade celkom určite problém nie je na strane Grécka. Od začiatku muselo byť totiž každému ekonomicky a historicky gramotnému človeku jasné, že zdecimovaná krajina sa úsporami k obnove rastu nepreškrtá.

Viac v článku Joachima Beckera. O tom, že s nefunkčnosťou programu sa mohlo rátať od začiatku a že „pomoc“ nemusí mať za cieľ krajinu zachrániť, ale vycicať, som písal tu.

V druhom rade, ďalšie škrty povedú iba k eskalovaniu sociálnej situácie, protestov a nepokojov. Keď už aj vedúci misie MMF v Grécku Poul Thomsen pripustil (mierne schizofrenicky, keďže práve MMF program škrtov ordinuje), že bremeno prispôsobenia môže byť za hranicami toho, čo grécka spoločnosť znesie, pravdepodobnosť scenára vyhrotenia sociálnej situácie je veľmi vysoká.

Samotní obyvatelia Grécka neveria vo svetlú budúcnosť svojej krajiny – na zahraničné kontá previedli za posledné roky desiatky miliárd eur.

Podčiarknuté a spočítané – tlak na Grécko je neúnosný a dovolím si predpovedať, že už čoskoro povedie k výbuchu. Jeho formu prognózovať ťažko – môže to byť sústavný štrajk a dlhodobé ochromenie krajiny, pouličné nepokoje, až občianska vojna. Rovnako nemožno predpovedať jeho dôsledky, ale určite môžu zatriasť celou Európskou úniou a teda aj Slovenskom.

Náš osud teda závisí nielen od rozhodovania národných a nadnárodných elít, ale aj od gréckej ulice. Nikto nevie, čo nastane po výbuchu. Pre občanov, občianky a spoločnosť – nielen v Grécku či u nás –  bude mimoriadne dôležité mať prichystané návrhy, alternatívy, vízie. Pokojne aj také, ktoré sa dnes zdajú šibnuté. Otrasy sú súčasťou dejinného vývoja spoločnosti a práve v zlomových bodoch na víziách záleží. Ale o tom viac o týždeň.

Skrátená a upravená verzia článku vychádza ako komentár v denníku Pravda.

Share |

Komentáre (3)

  • janči 09.02.2012 14:30

    No ono to v tom Grécku nie je až také zlé. Dal som si do Profesie, že práca v Grécku, a vyhodilo mi slušný počet ponúk – v cestovnom ruchu. Samozrejme, tam hrdí gréci robiť nepôjdu. To radšej Slováci… Ono tá kríza v Grésku skutočne nie je taká zlá, ako sa opisuje v médiách.

  • Aj inak sa dá | Blog JeToTak.sk 15.02.2012 1:20

    [...] svojom minulotýždňovom komentári som hovoril o spravodlivom hneve ulice, o tom, kam môže kritická situácia vyústiť [...]

  • Tina 16.02.2012 22:34

    Uprimne blahozelam pan Lesay. Realne hodnotenie aj prognoza. Pochopenie situacie a velmi potrebne zvyraznenie pripravy alternativ pre buducnost, aj tych, ktore dnes mnoho ludi ohlupovanych podpriemernymi mediami a politkmi bez rozmyslania odmieta, zosmiesnuje hoci sami nemaju ziadne riesenie. Najlahsia cesta, nerozmyslat len vsetko odsudit.
    Pokracujte prosim.

Pridaj komentár