Che Merkel

Či už zo zaslepenosti alebo z vypočítavosti Merkelovej Nemecko tak dlho manévrovalo a vyhýbalo sa vlastnej zodpovednosti za osud Európskej únie – pričom sa viezlo na vlne toho najprimitívnejšieho sulíkovského nacionalizmu, ktorého prvého terčom sa stali Gréci – až kríza začala explicitne ohrozovať aj samotné euro. Keď so zásadným prejavom v novembri minulého roka vystúpil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, akoby studeným kýbľom vody obliata Merkelová konečne precitla. Výsledkom bola decembrová dohoda predsedov vlád a hláv štátov eurozóny, aj za cenu britského „nie“ a českého a maďarského vajatania.

Priebeh udalostí jednoznačne dáva za pravdu tým, ktorí tvrdia, že Merkelová nepochopila skutočný charakter prebiehajúcej krízy a z čírej arogancie si namýšľala, že je to akurátna príležitosť na to, aby si Nemecko umocnilo svoju dominantnú pozíciu na kontinente a pokračovalo vo svojom „Sonderweg“. Fakt, že by to mohlo znamenať rekonfiguráciu EÚ odstrihnutím napríklad Grécka alebo Portugalska, jej žily netrhal. Veď z pohľadu nemeckej diplomacie to znamená vítané oslabenie francúzskej vyjednávacej pozície.

Lenže geopolitickú dominanciu Nemecku v Európe zabezpečujú stredoeurópski vazali a strategické partnerstvo s Ruskom. Poľské, české a dokonca aj slovenské pokusy toto partnerstvo rozbiť cez Ameriku žalostne stroskotali – logika ekonomických vzťahov a elementárna znalosť globálneho vývoja nepustia: Túto anachronickú koncepciu presadzovali dokonalí diletanti, ktorých Obamova administratíva pustila k vode. Sikorského manéver bol teda významný signál : Tuskove Poľsko (na rozdiel od ostatných vazalov Nemecka) už dávnejšie pochopilo, kde je sever a aké sú reálne možnosti.

Alternatívou k Merkelovej bundeseurópe môže byť len Európska únia, v ktorej je nemecká hegemónia neutralizovaná. Ako to dosiahnuť ?

Francúzi dlhodobo presadzujú metódu vytvorenia tvrdého jadra Únie, použitím v lisabonskej zmluve zakomponovaného postupu posilnenej spolupráce. Briti sú proti čomukoľvek, čo presahuje zónu voľného obchodu. Ale Merkelová ich obetovala. Samotné Nemecko je ťažšie čitateľné. Isté je, že Merkelovej ľudia sa francúzskej koncepcie stránia ako upír cesnaku, argumentujúc, že im ide o to, aby nevznikla dvojrýchlostná Európa. Koncepcia nemá podporu ani nemeckých vazalov, ktorí sa nechcú vzdať svojho obľúbeného nástroja v boji o zahraničný kapitál a teda sa podvoliť daňovej harmonizácii.

Výsledkom je decembrový kompromis. Slovenská diplomacia si môže robiť ilúzie, že to ide smerom, ktorý zodpovedá slovenským záujmom, ale skutočnosť je iná. V skutočnosti obsahuje decembrový kompromis to najhoršie z francúzskej a nemeckej koncepcie: de facto dvojrýchlostnú Európu pod taktovkou byrokratov z Európskej komisie (tí v prípade hospodárskej politiky, tak ako je to nastavené dnes, nie sú pod žiadnou demokratickou kontrolou), ktorá má za jedinú úlohu vynucovať Merkelovou presadenú „fiškálnu kultúru“.

Pritom dlhodobo prehliadaný problém tejto „stredo-severoeurópskej fiškálnej kultúry“ nie je ani tak to, na čo na Kriteku dlhodobo poukazuje napríklad Joachim Becher, teda hospodárska recesia.

Všetci tí, ktorí bez mihnutia oka súhlasia s konceptom dlhovej brzdy (na Slovensku je v tomto bode nevídaný pravo-ľavý konsenzus), rozmýšľajú takým tým írečitým sedliackym rozumom: Pán farár povedali, že mať dlhy je zlé, a preto aj keď budem musieť hrdlačiť kým neskapem, dlhov sa zbavím.

Ale dlhovú brzdu treba doviesť do dôsledkov. Jej princíp nie je zafixovať nejakú rozumnú úroveň verejného dlhu. Jej poslaním je postupne eliminovať verejný dlh ako taký. Zamyslel sa vôbec niektorý z našich ekonomických expertov nad tým, akú úlohu zohráva štátny dlh v kapitalistickom finančnom systéme? Skúsil si na Slovensku niekto predstaviť, čo by pre tento systém znamenalo, keby mala dlhová brzda skutočne fungovať ? Dôsledky znižovania objemu štátnych obligácií v kapitalistickom finančnom systéme sú také brutálne, že sa tomu nevyrovnajú ani tie najdivokejšie sny o zdaňovaní finančných transakcií.

Preto je nanajvýš prekvapujúce, že strana Smer-SD, ktorá si uvedomuje nutnosť masívnych investícií napríklad do dopravnej infraštruktúry, dlhovú brzdu iniciatívne presadzovala. Skúste sa tiež zamyslieť nad tým, čo môže funkčná dlhová brzda znamenať pre euro, teda pre našu menu, v porovnaní napríklad s americkým dolárom.

Marxisti sú presvedčení, že kapitalizmus zakape na vlastných protirečeniach. Možno. Ale celkom iste zahučí veľmi rýchlo, ak ho budú mať v rukách ovečky riadené merkelovským sedliackym rozumom.