Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Nejde o Grécko

Môj minulotýždňový komentár o kapitulácii demokracie v Grécku vzbudil ohlas. Kritika podmienok, ktoré sprevádzali poskytnutie druhej pôžičky, ma postavila do pozície obhajcu neobmedzeného a bezpodmienečného sypania peňazí do gréckej čiernej diery. Podľa mňa síce neprávom (vysvetlím prečo), ale to ma až tak neprekvapilo.

Zaráža skôr to, že nikto nenapadol môj politologický záver, že Grécko je de facto okupované. Dá sa to vyložiť kladne – všetci so mnou súhlasia. Obávam sa ale, že je za tým viac. Podľa všetkého platí, čo som pred týždňom napísal úplne na koniec – fakt okupácie niektorých ľudí nedesí, sú s ním zmierení a považujú ho za prirodzené vyústenie „ekonomického“ vývoja.

Moje obavy potvrdzuje rýchlosť, s akou sa diskusia zvrtla na „ekonomické“ príčiny nevyhnutnosti vzniku súčasnej situácie, nech je to aj grécka okupácia. Logika veci sa javí číra ako voda v horskom potoku: Grécko je zvrchovaný demokratický štát, zodpovedá za svoj osud, hospodárilo s deficitom, zadlžovalo sa, je na pokraji defaultu. Má na výber – buď vypovie splácanie dlhov a bude čeliť dôsledkom, alebo si musí požičať a akceptovať podmienky veriteľov. Kritizovať podmienky a výsledok úverovej dohody európskych a gréckych zástupcov sa podľa tejto logiky zdá byť neprístojné.

Mám niekoľko áno, ale ešte viac ale alebo nie. Grécko má iste svoj podiel viny na tom, kde sa nachádza. Už som to spomínal – deravý daňový systém, korupcia, nákup zbraní a pod. pôsobili na grécke verejné financie rozvratne. Možno práve kvôli tomuto je Grécko prvé na rane. Ale celkom jednoznačne aj bez uvedených faktorov by Grécko trpelo krízou, podobne ako ňou trpí Španielsko, Írsko či Portugalsko, teda štáty s „rozpočtovo kompetentnými“ elitami.

Podstata krízy v eurozóne totiž netkvie primárne v bilanciách verejných financií, ale v bilanciách bežných účtov (tu, tuvšelikde inde). Nastavenie eurozóny vedie k rastu makroekonomických nerovnováh – jadro vyváža a zároveň poskytuje úvery, aby sa periféria mohla zadlžiť a dovážať. Kríza preto nie je grécka, portugalská atď. – je to kríza celej eurozóny a je to kríza systémová. Ak zodpovednosť za vznik krízy nie je národným zlyhaním, možno tiež prijať predpoklad, že zdieľať sa má aj zodpovednosť za jej riešenie.

Tu sa dostávame k obsahu podmienok na poskytnutie úveru. Tie neboli stanovené neutrálne – aby pomohli Grécku a prispeli k riešeniu krízy v eurozóne, ale mocensky – aby presadili čiastkové politické záujmy. Indícií je viac, za všetky spomeniem dve.

Po prvé, znižovanie deficitu sa môže javiť ako legitímna požiadavka, ale EÚ neponechala formu zlepšovania stavu verejných financií na náhodu. Jednoznačne žiada škrty v mzdách a dôchodkov a totálny rozpredaj majetku štátu v gescii a za cenu určenú veriteľmi. Na druhej strane ale vôbec nepožaduje napr. vyvlastnenie korupčníkov a tých bohatých, ktorí neplatia dane. Nie je to náhoda.

Po druhé, predstavitelia európskych veriteľov neboli zďaleka ľahostajní k spôsobu, akým sa Grécko rozhodne postupovať. Nemecký minister financií Schäuble napr. vyhlásil, že Grécko by malo odložiť voľby a zložiť vládu technokratov bez gréckych politikov. Rukopis a vplyv EÚ na dizajn úveru je teda nezanedbateľný. Preto má zmysel kritizovať EÚ – nie preto, že úver poskytuje, ale preto, ako ho podmieňuje.

Ďalšou nie nepodstatnou indíciou, že niečo s druhou pôžičkou Grécku nie je v poriadku, je jej nefunkčnosť aj z hľadiska deklarovaných cieľov. Ak máme veriť oficiálnej a médiami verklíkovanej propagande (komu sa nepáči môj slovník, nech si trhne končatinou), tak účelom „záchranných balíčkov“ má byť obnova udržateľnosti gréckych dlhov, hospodárstva a konkurencieschopnosti a v širšom kontexte zachovanie stability a jednoty eurozóny. Má byť, ale nebude.

Ak má byť ekonomika schopná splácať dlhy, musí rásť. K tomu len toľko, že tri krajiny eurozóny, ktoré sa zapojili do záchranných programov EÚ a MMF, vykázali v období medzi tretím kvartálom roka 2010 a 2011 najvyšší nárast relatívneho verejného zadlženia. V Grécku, Portugalsku a Írsku sa za toto obdobie zvýšil pomer verejného dlhu k HDP o viac než 15 percentuálnych bodov. Môže za to recesia. Tú spôsobujú úsporné opatrenia. Obnove gréckej schopnosti splácať dlhy neveria ani samotní predstavitelia tzv. trojky (EK, ECB, MMF), ktorí to priznali v „tajnom“ dokumente datovanom 15. februára. V čase realizácie druhej pôžičky sa otvorene hovorí o potrebe tretej.

Preto mi neostáva, než opakovať, že o Grécko tu nejde. Čo je teda cieľom? Kupovanie času je už otrepaná a čoraz menej platná odpoveď. Dalo by sa jej veriť, keby sa za doteraz kúpený čas aktívne robilo niečo na zvrátenie vývoja. To sa ale nedeje – stále sa len škrtá a čaká sa, kedy to praskne.

Keďže zásadná zmena politiky resp. fungovania eurozóny sa momentálne zdá z politického hľadiska nereálna, stále mi vychádza, že cieľom je za verejné peniaze udržať Grécko aspoň ako-tak pri živote a vyžmýkať z neho, čo sa dá. A áno, konšpiratívna hypotéza sa mi stále zdá realistická: Aj keď sa vývoj v Grécku nemusel vedome snovať za týmto účelom, jeho vítaným dôsledkom je jasná demonštrácia toho, ako štáty dopadnú, keď sa nepodriadia finančnej disciplíne diktovanej z jadra EÚ (Nemecko, Holandsko).

Na druhej strane treba priznať, že okupácia nemá charakter hrubej sily a závisí na súhlase národných elít. V gréckom prípade nesú veľkú časť viny za to, že sa krajina ocitla v slepej uličke. Aktuálne zlyhanie dvoch najväčších gréckych strán ale spočíva v tom, že kapitulujú bezpodmienečne a že si nechajú diktovať očividne likvidačnú politiku.

Nálada medzi voličmi v Grécku sa ale mení. Ľudia prestávajú veriť v dobré úmysly medzinárodných veriteľov a v schopnosť ich lokálnych politických spojok hájiť národné záujmy. Popularitu získavajú radikálne strany, ktoré by reálne hrozili defaultom (bez vystúpenia z eurozóny). Aj eurozóna by ním mohla stratiť a práve toho sa bojí vyššie spomenutý Schäuble.

Pekný citát z článku Tomáša Tožičku: „Kdyby se Řekové striktně drželi starého pravidla Americké revoluce: „Žádné zdanění bez reprezentování,“ evropské i řecké politiky by pěkně hnali.“

Môžeme sa donekonečna šermovať validnými aj invalidnými (ale hlavne čiastkovými) ekonomickými argumentmi o gréckej vine a nevine.[1] Aj ja som sa na chvíľu do sporu ohľadom genézy „gréckej krízy“ nechal v tomto článku vtiahnuť. Ale nemalo by nám unikať to podstatné.

Mojim zámerom bolo poukázať na to, k akým politickým konšteláciám súčasná kríza úplne bez reflexie vedie. Tiež som chcel upozorniť, že hoci trojka je momentálne asi jediným veriteľom ochotným Grécku požičať, jej terajšie konkrétne úverové podmienky nie sú jediné možné. A úplne na záver – že má zmysel, aby verejnosť žiadala efektívne použitie svojich peňazí. To neznamená bezpodmienečné úverovanie Grécka. To znamená poskytnúť úver za takých podmienok, ktoré nebudú Grécku a stabilite eurozóny škodiť, ale im budú na osoh.

Skrátená verzia článku vychádza ako komentár v denníku Pravda.

YouTube Preview Image
[1] Napr. grécka minimálna mzda komparatívne neproporčná k produktivite hospodárstva – áno, hoci aj tu možno časť rastu miezd pripísať prehriatiu ekonomiky v dôsledku „nastaveniu eurozóny“, teda externému prostrediu. Viac Milan Vaňko vo štvrtok.

Share |

Komentáre (8)

  • Braňo 07.03.2012 12:39

    1. Tvoja teza stavia na tom dokumente, ze grecko mozno bude potrebovat dalsiu pomoc. Preco prave tomuto dokumentu veris? Preco jeden dokument je len sucastou propagandy a druhy nie je? Ako to dokazes rozlisit?

    2. Ten tajny dokument vyhodnocuje a updatuje rizika a v baseline scenare pocita s tym, ze dlh v 2020 nebude 120% HDP, ale 129%. Ty z toho vyvodzujes otazku, ze ked to nie je 120, ale 129, tak naco sa im vobec nieco poziciava?

    3. Odporucania EU:
    The programme contains a package of concrete fiscal consolidation measures for 2010, with an estimated quantification for each of the measures, as well as a timeframe for their adoption and implementation. On the revenue side it includes the elimination of tax exemptions, the rise of excise duties on tobacco and alcohol and measures to fight tax evasion.

    Regarding expenditure, the government will cut public servant allowances, freeze recruitment in 2010 and will only recruit 1 for every 5 civil servants retiring thereafter. The government has also set up a contingency reserve and frozen all budgetary appropriations per ministry by 10% and already adopted nominal cuts in public consumption and operational expenditure.

    The recommendations include measures to be implemented already in 2010, such as a reduction in the overall public sector wage bill, including through the replacement of only 1 of 5 retiring civil servants, progress with healthcare and pension reforms, the set up of a contingency reserve amounting to the 10% current expenditure, tax and excise duties increases and tax administration reform.

    http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/116&format=HTML&aged=1&language=EN&guiLanguage=sk

    Cize nie je pravda, ze by EU neodporucala boj s neplaticmi. Tiez nerozumiem, co je na tychto opatreniach likvidacne, vid. bod 6.

    4. 130 mld. preslo aj ked nemusia stacit, pretoze o dva tyzdne musi zaplatit 15 mld. eur, ktore nema a neriadene by zbankrotovalo. Viem, neznie to tak sexi konspiracne, ale pre mna je to jasnejsi motiv.

    5. Irsku, Portugalsku a Grecku narastli dlhy ku HDP nielen kvoli krize (v Irsku prvu polovicu 2011 HDP naopak rastlo), ale aj kvoli rastu istin, kedze im boli pozicane zachranne balicky.

    6. Zmena fungovania eurozony by bola fajn, ale nie je pre tento pripad nutna. Grecko dviha nepriame dane, takze predrazuje importy a zlacnuje exporty, co zlepsuje konkurencieschopnost rovnako ako vnutorna devalvacia:
    http://www.princeton.edu/~itskhoki/papers/FiscalDevaluations.pdf

    7. Minimalna mzda nie je nastatovana trhom, ale exogenne – administrativne. Prehriatie ekonomiky teda nema na nu ziadny vplyv. Takisto tazko vyargumentovat, preco ma Grecko neproporcne vyssiu minimalnu mzdu v porovnani nie so severnou europou, ale napr. s takym prehriatym Spanielskom. Alebo ze preco ma 90% mieru nahrady dochodkov.

  • Braňo 07.03.2012 13:17

    Tiez mi nedava velmi zmysel to zmykanie, kedze banky suhlasili s odpisom 75% cistej sucasnej hodnoty z greckych investicii.

  • ptak 07.03.2012 13:56

    Som rád, že to hovoríte zas a znova. Inak sa to vlastne ani nedá. Presne ako písal niekto tu na Kriteku: ľudia sú veľmi zvyknutí rozmýšľať v prvom rade v intenciách kresťanských pojmov hriechu, viny a trestu. Žiaľ.
    Súvislosti šuvix!

    A tak znova a znova a znova hovoriť to isté…
    o Grékoch, kríze, podvodoch…atď., atď.
    A vždy, aj ten poslednýkrát sa nájde niekto s obmedzenou poznámkou.

    Čo už narobíte…
    Som rád, že ste!

  • a 07.03.2012 14:39

    slovensko je krajinou tarajov

  • Cosmopolitan 08.03.2012 15:26

    re: “a”
    .
    a diskusnych trollov

  • Dusan 08.03.2012 22:02

    ked toto citam a rozmienam na tie najdrobnejsie,
    napadla ma otazka –
    “Ked kupujem v Kauflande nemecke maslo v akcii a k nemu holandsku zeleninu, platim za ne, povedzme este ako jeden z tych stastnejsich, vyplatou za pracu pre Volkswagen – aky to ma dopad na bilanciu bezneho uctu ? Je toto este ta nasa “slovenska cesta”, alebo to uz je ta “grecka cesta” ?

    Sucastou otazky je samozrejme skutocnost, ze slovenski polnohospodari ani so zlomkovymi stavmi zvierat a produkcie oproti minulosti nevedia byt rebtabilni ci nebodaj prosperujuci, kedze o.i. dostavaju nepomerne mensie dotacie a taktiez fakt, ze pri dokonca vyssej produktivite prace v spomenutej automobilke su tie vyplaty opet zlomkom toho, co dostavaju zamestnanci v materskych krajinach – cize – v spojeni s danovymi ulavami, dotaciami a sadzbami – vecsina vytvorenej hodnoty sa vracia do materskej krajiny, ktora nasledne moze napr. na Slovensku predavat nemecke maslo za 50% ceny nasich vyrobcov. A kruh sa uzatvara.

    Je to len moj pocit, ze kracame po tej istej ceste, len trochu pomalsie ako Greci ? Pomalsie najme vdaka tomu, ze pojmy ako “utahovanie opaskov” su tu uz tak imprintovane do ludi, ze povazuju za normalne, ze z vyplaty ledva doziju k dalsej a ze maslo sa kupuje, ked je v akcii. Co sa este Greci budu musiet naucit…
    A to sme radi, ze mozme makat napr. pre spominany Volkswagen, korejci su daleko horsi. System nepusti, a smer je definovany.

  • Dušan 09.03.2012 19:21

    na mysli, chlapci – strejda SAM nám táhne na pomoc…
    Veď sa len pozrime, ako sa v predĺženej a krízou zmietanej Európe všestranne darí dvom skromným a oddaným náciám – ALBÁNII i KOSOVU…

  • Dušan 09.03.2012 19:25

    NEKLESEJTE na mysli, chlapci – strejda SAM nám táhne na pomoc…
    Veď sa len pozrime, ako sa v predĺženej a krízou zmietanej Európe všestranne darí dvom skromným a oddaným náciám – ALBÁNII i KOSOVU…

Pridaj komentár