Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Nie je dlh ako dlh

Včera môj kolega Štefan Domonkos publikoval na Kriteku príspevok o nedomyslenej privatizácii dôchodkových systémov. Spomína v ňom problematiku dlhov a „dlhov“ dôchodkových systémov. Dnes by som chcel objasniť niekoľko nedorozumení, ktoré sa v debatách o dôchodkových reformách často vyskytujú.

Veľa zástancov II. piliera zľahčuje otázku nákladov na prechod. Podľa nich sú náklady iba odrazom zmeny implicitného dlhu priebežného systému na dlh explicitný. Toto stanovisko je síce z faktického hľadiska správne, ale často sa za ním skrýva A) nepochopenie zásadného rozdielu medzi implicitnýmexplicitným (skutočným) dlhom, a B) zmätočné zamieňanie implicitného dlhu so skutočným deficitom priebežného systému.

Takéto dezinterpretácie často vedú k tomu, že financovanie nákladov na prechod k čiastočne privatizovanému systému sa vníma ako tak či tak nezvratné. Podľa tejto logiky by národné vlády rovnaké financie museli skôr alebo neskôr vynaložiť na deficitný priebežný systém. A takýto názor je už z faktického hľadiska nesprávny.

Implicitný dlh je teoretický konštrukt, ktorý odkazuje na plánované záväzky vo forme v budúcnosti vyplácaných dôchodkov. V priebežnom systéme sa aktuálne tieto záväzky kryjú zo súčasných príjmov z odvodov pracujúcich. Očakávané budúce príjmy do dôchodkového systému tak možno chápať ako implicitné financovanie. Skutočný deficit môže nastať vtedy, keď aktuálne príjmy nestačia na pokrytie aktuálnych záväzných výdavkov. Z dlhodobého hľadiska tak priebežný systém vytvorí skutočný deficit alebo prebytok vtedy, keď implicitný dlh a implicitné financovanie nie sú v rovnováhe. Náklady dôchodkovej reformy – teda financie potrebné na prechod k súkromnému II. pilieru – zvyšujú skutočný deficit dôchodkového systému, pretože znižujú implicitné príjmy.

Treba zdôrazniť, že implicitný dlh aj implicitné financovanie sú čisto teoretické koncepty založené na predpovediach ohľadom neistej budúcnosti. Oba do značnej miery závisia od legislatívy v oblasti dôchodkového systému. Legislatíva poskytuje nástroje potrebné na zabezpečenie rovnováhy v štátnom priebežnom systéme. Čo je ale najdôležitejšie, budúce zákonné nároky dôchodcov voči štátu sú výrazne inej povahy, než v súčasnosti naakumulovaný dlh často vlastnený zahraničnými investormi. Implicitný dlh je budúci záväzok, ktorý je teoretický a do istej miery ovplyvniteľný domácou legislatívou „dlžníka“, teda štátu. Oproti tomu sú náklady na prechod aktuálnymskutočným záväzkom, často voči zahraničným veriteľom.

Navyše treba dodať, že náklady na prechod nemožno vnímať ako predplatenie možných budúcich deficitov priebežného systému vyplývajúcich z demografických zmien. Presvedčenie, že zavedenie fondového II. piliera vyrieši tento problém bolo bežné v prvej vlne dôchodkových reforiem. Z makroekonomického hľadiska je však prechod na fondovú „kapitalizáciu“ prinajlepšom druhoradý; jediným opatrením, ktoré by vyvážilo starnutie populácie, je totiž zachovanie resp. zvýšenie úrovne ekonomického outputu. Privatizácia dôchodkov teda vytvára výpadok verejných financií, ktorý popri nákladoch starnutia obyvateľstva predstavuje ďalší reálny finančný záväzok štátov.

Viac o problematike postkomunistických dôchodkových reforiem v kontexte ekonomickej krízy v spoločnom článku Jana Drahokoupila a Štefana Domonkosa Averting the Funding-Gap Crisis: East European Pension Reforms after 2008.

Share |

Komentáre (6)

  • VBCh 03.05.2012 7:02

    Ano, “mplicitný dlh je budúci záväzok, ktorý je teoretický a do istej miery ovplyvniteľný domácou legislatívou „dlžníka“, teda štátu.” To je pravda. Ovplyvnenie legislativou v tomto pripade znamena, ze usetrit sa da tak, ze buduci dochodcovia pojdu do dochodku o hodne neskor (to znizi implicitny dlh) alebo ze dostanu o hodne nizsie realne dochodku (to znizi implicitny dlh). Je skoda, ze inac velmi rozumna argumentacia nejde az do dosledkov a nepovie, co tento hmlisty pojem znamena v reale.

  • Stefan 03.05.2012 8:21

    VBCh – ano, v tomto mas pravdu, ovplyvnitelnost legislativou naozaj znamena parametricku zmenu, ktora v pripade, ze starnutie naozaj ovplyvni output bude musiet byt v neprospech obcanov.

    Ale v spojitosti s hrozivymi scenarmi o totalnom kolapse kvoli demografickym ukazovatelom by som Ti najprv rad pripomenul, ze nateraz ma SR uplne iny problem: obrovsku nezamestnanost ludi do 30 rokov a masovy ekonomicky exil. Starnutie pracovnej sily a odchod baby boomers najprv pomoze vyriesit tento problem. Potom, ked uz dosiahneme limity disponibilnej pracovnej sily, nastupuje potreba danu vec riesit parametrickymi zmenami v prvom pilieri. V tomto pripade som ja zastancom zvysovania veku odchodu do dochodku…

  • tap 03.05.2012 8:39

    Ja som nikde nezachytil diskusiu ako si mame’ predstavit situaciu ked na ,,dvoch dochodcov bude jeden pracujuci”. Toto podla mna nieje ani tak ekonomicky problem ale skor problem socialny – strkturny… Zostavajuci pracujuci by uz nic ine okrem sluzieb pre dochodcov nemohli robit – uz by nemal kto. Uz len takato jednoducha uvaha podla mna hovori ze pomer dochodcovia/pracujuci sa az tak zasadne nemoze menit – takze aj tak je mozne len zvysovat dochodkovy vek.

  • mciljak 03.05.2012 10:10

    Niesom expert na dochodky ani na financie. Viem len jedno, ked sa clovek stara o svoje financie adresne, pristupuje k nim zodpovednejsie a v tom vidim zmysel druheho piliera. A este podotykam z osobnej skusenosti – vobec nemam zaujem prispievat na dochodky roznym zivnostnikom a na cierno zamestnanym individuam, ktori do statu odvadzaju minimalne a ocakavaju, ze v starobe sa o nich postara. Podla mna staty by mali ist dalej a cely dochodok by po istom case mal byt sukromny s tym, ze iste pevne percento sa odvedie na spolocny fond pre socialne odkazanych.
    Tento clanok sa mi nepacil, bol plny mne neznamych pojmov, nevysvetlenych a nie do hlbky interpretovanych.
    Martin

  • Gazda 03.05.2012 13:53

    Adresnost neznamena mat vlastny ucet. V prvom pilieri nemame vlastny ucet, ale zhruba pozname vysku mesacneho dochodku aj v pripade vzdialenosti vstupu extrapolaciou sucasnych dochodkov a inflacie.
    Vyska dochoduk z druheho pilieru je momentalne zahadou. Nezname su vklady (v prvom pilieri takisto), nezname su vynosy a nezname su mesacne platby anuity. Dokonca nie je zname, ci vobec mesacny dochodok dostanete, pre pripad, ze si ani na minimalny nenasetrite.
    Najlepsim riesenim je kombinacia povinneho priebezneho a dobrovolneho danovo zvyhodneneho tretieho piliera. Nie vsak prevadzaneho ako u nas.

  • dedusko 03.05.2012 17:43

    http://www.youtube.com/watch?v=aoZgMRYltns

Pridaj komentár