Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Juraj Briškár: Ako obmedziť moc oligarchie

Pravicovo orientovaným politikom, novinárom a komentátorom sa za uplynulých dvadsať rokov spoločnými silami podarilo výrazne zmenšiť štát na Slovensku. Avšak namiesto toho, aby zavládol raj z libertariánskych príručiek, tu máme vládu oligarchie, teda vládu malej skupiny extrémne bohatých ľudí. Spis Gorila a iné kauzy naznačujú, že sú to práve oni, a nie voliči, kto kontroluje politikov, tajné služby a súdy a má možnosť ovplyvňovať médiá.

Spis Gorila je bohužiaľ mnohými novinármi a filmármi mylne interpretovaný ako dôkaz toho, že za problémy Slovenska môže predovšetkým Robert Fico. Preháňajú rolu tohto muža a robia z neho pomaly Stalina. Problémy Slovenska opakovane personifikujú a sústavne bojujú voči jednej osobe – kedysi to bol Vladimír Mečiar, dnes je to “socialista” Fico. Neustále sa opakujúce kampane typu “škrtni Fica” sú dôkazom toho, že ich tvorcovia nie sú schopní abstraktne myslieť, nevidia systém. Pritom keby aj zajtra tento človek navždy odišiel z politiky, problémy Slovenska by sa tým nevyriešili, korupčný systém by pokračoval ďalej. Dôležitým upozornením spisu Gorila je predsa poznanie, že skutočnú moc majú na Slovensku v rukách finančné skupiny a oligarchovia, nie  dôležito sa tváriaci politici.

Smutnou pravdou je, že politici, ale aj vplyvné think-tanky ľudom dvadsať rokov hovorili, aby  trpezlivo čakali a utiahli si opasky, že o pár rokov to už bude lepšie. Pritom oni sami na žiadne svetlé zajtrajšky nečakali a naberali zo spoločného plnými hrsťami. Ich pokrytectvo je dnes už úplne zjavné, hoci ešte stále sú schopní sebavedomo vystupovať. Nevyšetrovanie korupcie znamená, že tí, ktorí mali zábrany, boli oklamaní, okradnutí, a teraz už aj vysmiati.

Pre lepšie pochopenie súčasného stavu je potrebné si ho zasadiť do historického kontextu. Celá stredná a východná Európa bola od 2. svetovej vojny jedným veľkým laboratóriom, v ktorom sa testovali dva extrémne a veľmi nebezpečné koncepty ekonomickej politiky spojené s masívnym presunom majetku. Najskôr to bol komunizmus, kedy sa ocitlo v kolektívnom vlastníctve takmer všetko. Počas posledných dvadsiatich rokov to bol zas ničím neobmedzený neoliberalizmus, keď v spoločnom vlastníctve toho naopak veľa nezostalo.

Miesto toho, aby sa za vzor vybrali úspešné európske krajiny ako Dánsko alebo Nemecko, sa  Slovensko rozhodlo napodobniť zidealizovanú, westernovú predstavu o USA. Pokusy typu rovná daň, ktoré libertariáni v západnej Európe a dokonca ani v USA nikdy neboli schopní presadiť, boli masovo aplikované od Uralu až po Bratislavu. Výsledkom je dnešná traumatizovaná, atomizovaná spoločnosť.

Nedávne protesty učiteľov mali napriek všetkým svojim problémom oveľa väčší význam ako všetky doterajšie protikorupčné protesty dokopy. Je to preto, že formulovali konkrétne požiadavky a neutápali sa v nejasne definovaných resp. ťažko dosiahnuteľných pojmoch ako priama demokracia alebo zmena systému. Išlo o to zatlačiť na vládu a napraviť konkrétnu nespravodlivosť. Pokiaľ by boli štrajky v budúcnosti naozaj profesionálne zorganizované, tak by mohli dávať bežným ľudom možnosť podieľať sa na reálnej moci a to dokonca efektívnejšie ako prostredníctvom parlamentných volieb. Pod pojmom “bežní ľudia” mám na mysli zamestnancov s príjmom okolo alebo pod slovenským priemerom. Je to práve táto skupina, ktorú na slovenskej politickej scéne v skutočnosti nikto nezastupuje. V podstate všetky politické strany na Slovensku reprezentujú záujmy podnikateľov, a to predovšetkým tých väčších.

Ekonomická politika Slovenska za posledné dve desaťročia bola veľmi výhodná pre medzinárodné korporácie a domáce finančné skupiny. Odbory nevyvíjali skoro žiadnu činnosť, nezamestnanosť sa držala na vysokých úrovniach, a preto sa rovnováha medzi kapitálom a príjmom z práce vychýlila v neprospech zamestnancov. To dokladá fakt, že podiel miezd na HDP je hlboko pod priemerom EÚ, zatiaľ čo podiel zisku z kapitálu ako percento HDP je nadpriemerný. Pritom zdanenie príjmu z práce je oveľa vyššie ako zdanenie kapitálu. Až 70 % daňových príjmov slovenského štátneho rozpočtu za rok 2011 pochádzalo z DPH a iných spotrebných daní, ktoré sú v princípe degresívne, teda zaťažujú domácnosti s nízkym príjmom viac ako tie s vyšším príjmom.

Ako možno obmedziť vplyv oligarchov na politiku vlády? Predovšetkým treba posilniť vyjednávaciu pozíciu zamestnancov v celej ekonomike, a to prostredníctvom silných, nezávislých a sebavedomých  odborov. Z nich neskôr môže vzniknúť skutočná sociálna demokracia. Aj v Británii sa najskôr vytvorili odbory, a až z nich sa neskôr zrodila Labour Party. Mala by vzniknúť organizácia, ktorá by zastrešovala odbory všetkých zamestnancov verejného sektora. Tá by potom vyjednávala s vládou a účinne tlačila na politikov. Tí sa vždy rozhodnú podľa toho, kto na nich vyvíja väčší tlak. Za posledných dvadsať rokov lobovali iba oligarchovia a bežní ľudia boli pasívni. To sa musí zmeniť.

Autor študuje ekonómiu na University of Sussex.

Share |

Komentáre (17)

  • palo satko 17.12.2012 11:13

    bludny vynalez tohoto autora, že treba vytvorit jednotne, univerzalne a bojujuce odbory v štatnom sektore, ktore vyriešia všetko je nefunkčný. takéhto odbory nič nevytvoria, okrem vyššieho štatneho dlhu a nevraživosti medzi ľudmi. (vid ako ludia vnímaju štrajk lekarov a učitelov a zadlžovanie nemocníc). treba vytvoriť silne odbory v sukromnom sektore, lebo prave a len tam sa da urobiť ta jeho vysnivana zmena odmeny za pracu a kapital. zmena daní, prijmu do rozpočtu a platov v štatnej sfere sa pri tom zvezie. odbori musia bojovat s oligarchiou nie politici. politici sa budu radšej hadať o gulach svätoplukovej lošady, aby zabavili narod a nie o nejakom tlaku na vlastnych pribuznych a kamošov, ktorí im dali prachy na kampaň. preboha, už si to konečne prestante zľahčovať. ono to fakt chce zažit riziko, že dostanete bejsbalkou po kotrbe od ochranky pred branou do firmy a nie že všetko poriešite, ked vas dedko čaplovič prijme na dišputu pri konačiku.

  • Paul 17.12.2012 13:18

    Juraj, jediná chyba je, že nepíšete pravidelnejšie.

  • Ján Zavacký 17.12.2012 15:17

    Pohľad autora musí byť nesprávny. Štát sa za posledných 23 rokov o niečo zmenšil, ale jeho stav je výsledkom predovšetkým kultúry a parto-korpokratizmu. Liberalizmus tu zohral len druhoradú úlohu. Náš štát s iným národom (inou kultúrou) by fungoval úplne ináč. Moc polit.strán a ekon.záujmových skupín rástla postupne. Zmeniť to nemožno ekonomickými cestami, ale len politickými. Odbory nemôžu postavenie mocenských štruktúr zásadne zmeniť. A poilitické zmeny môžu prísť len s uvedomením, teda so zmenou politickej kultúry a až následne ekonomickej kultúry. Ústavné odstavenie strán od veľkej moci a úplné odstavenie korporácií od moci je jediná cesta, ako začať presúvať majetok na nižšie a stredné vrstvy. Potom nadobudne aj postavenie odborov väčší význam a zmysel.
    Zníženie moci strán a korporácií je zvýšením liberalizmu. Odbory môžu potom viesť dialóg so zamestnávateľmi a nie s nelegitímnymi štruktúrami. Odbory potrebujú pre svoj dialóg liberalizmus.

  • Brano 17.12.2012 15:40

    “Až 70 % daňových príjmov slovenského štátneho rozpočtu za rok 2011 pochádzalo z DPH a iných spotrebných daní, ktoré sú v princípe degresívne, teda zaťažujú domácnosti s nízkym príjmom viac ako tie s vyšším príjmom”
    -
    Ano, su degresivne, ale len ceteris paribus. Co keby sme mali 100% prijmov zo spotrebnych dani a DPH, avsak stat by z danovych vynosov zaroven dotoval nizkoprijmovych ludi zamestnaneckou premiou (negativnou danou z prijmu)?

  • kri 17.12.2012 19:56

    Brano, dotacia je vydavkom statneho rozpoctu, nie prijmom, cize to je viac menej irelevantna poznamka :) btw dnes stat dotuje hlavne oligarchiu.

    k clanku. libertariani ani nepresadzuju rovnu dan. taky rothbard bol proti rovnej dani a ak by si mal medzi danami vybrat, tak bol za dan progresivnu:

    http://mises.org/rothbard/flattax.pdf

  • zagrapjan 17.12.2012 21:18

    oligarchiu obmedzime tak, ze ludom zvysime dane, aby si z nich oligarchovia mohli nakradnut viac! Genialny plan! :D

  • How to curb power of the oligarchy? | Juraj Briskar's Virtual Column 17.12.2012 23:32

    [...] article was originally published on the Critical Economics blog addthis_url = 'http%3A%2F%2Fwww.briskar.com%2Fslovakia%2Fhow-to-curb-power-of-the-oligarchy'; [...]

  • vlado 18.12.2012 9:22

    pre autora: ste moc mlady, aby ste si pamatal na to, ako to bolo. Opisem Vam iba 90-te roky, ked sa dostala k moci holozadkova oligarchia s lavicovym slovnikom. Kuponova privatizacia bola nahradena divokou Meciarovou privatizaciou a konala sa iba vdaka lavicovym heslam, lavicovym prejavom a objimanim sa s odborami. Privatizacna lobby pod narodnosocialistickorobotnickou zastavou si rozdelila viac ako 50 % podnikov. Chamtivci nevedeli podnikat a nevedia to ani dodnes (cest vynimkam co je asi 3%), preto musia financovat politikov a cucat statny rozpocet. Inak to nevedia. Podniky zostali vytunelovane, majetky prevedene na manzelky a bratov. Banky bankrotovali. Osobne som zazil run na banku (pred tym som o tom cital iba v knihe). Financovanie zdravotnictva preslo pod kontrolu oligarchie iba vdaka p. Moravcika (komunista, lavicovy retor a slobodomurar) a p. Kovaca (komunista, odborar a taktiez lavicovy retor). Staci si precitat starsie noviny v archivoch. SMER (a aj iny) je pokracovatelom tohto sposobu obohacovania sa. Teraz sa ale na to pouziju ine formy (eurofondy, statne pozicky, vymyslene pravne spory, prevody pozemkov a pod.) V 90 – tich rokoch sa lamala kultura podnikania a zivota na Slovensku. Tym ze sa k majetkom dostali ludia, aki sa dostali sa vytvoril trvaly predpoklad, ze Slovensko skonci ako chudobna oblast EU. Cudzi investor sa zameriava hlavne na vyciciavanie toho co tu este zostalo a nie na rozvoj. Bankrot SR zacina mat realnu podobu, kolaps socialneho systemu je uz tu. To co je pripad Gorila je este velmi jemny opis toho, co sa tu deje. A rovna dan je iba smietko na smetisku.

  • Ján Zavacký 18.12.2012 19:41

    Zdá sa mi, akoby sa zástancom ľavice nechcelo diskutovať. Poďte do diskusie. Vecnej a slušnej. Inak sa nikto z nás nič nenaučí. Živá diskusia ja najefektívnejšia. Svet tu nespasíme, ale aspoň sa môžeme pripraviť na novú paradigmu.

  • Brano 18.12.2012 20:20

    “dotacia je vydavkom statneho rozpoctu, nie prijmom, cize to je viac menej irelevantna poznamka”
    -
    Kri, naopak to je pointa. Je irelevantne hovorit degresivnosti, pokial nezohladnime ostatne aspekty danoveho systemu. Ten system, co som popisal, sa inak nazyva progresivna dan zo spotreby.

  • cenzurovany 19.12.2012 6:54

    Autor pise nezmysly a o libertarianstve nevie vobec nic. Libertariani su bud uplne proti daniam, alebo ak nejake uz musia byt, tak akurat na ochranu pred zlocinom, zivelnymi katastrofami, nakazlivymi chorobami … – ked ide naozaj o zivoty. Nepovazuju rovnu dan za spravodlivu, ani nevyzdvihuju DPH, ci dane z obratu. Tento clanok je plny kravin. Privilegovana oligarchia moze tak rozkradat stat prave preto, lebo je stale prilis velky a ziaden volny trh tu nemoze fungovat.

  • Béla 27.12.2012 17:48

    Netreba snívať o väčšom vplyve odborov, keď je v štátoch taká obrovská nezamestnanosť. Netreba snívať o znížení vplyvu partajokracie, treba ju odstrániť od koreňa.
    Nemožno sa vracať do kapitalizmu 19. storočia, nemožno snívať o sociálne spravodlivom spoločenskom poriadku, ktorý “niekto” zabezpečí !
    Nie, to za nás nik nezabezpečí. Jednou zo zásadných ciest a podmienok odstránenia marazmu parlamentnej tzv. demokracie je zmena (ale totálna) volebného systému a princípov vládnutia v štáte !
    Je jedno, či budú voličov ohlupovať volebnými štábmi pripravené heslá či už Mečiarovcov, Dzurindovcov, Ficovcov, a pod. Ako predsedovia politických strán boli do svojich funkcií “vložení” – iný výraz mi momentáne nenapadá.
    A kým vložení ? Nuž vládcami finančných tokov a potokov. A samozrejme, pred voľbami (keďže volebná agitácia je čoraz drahšia) sa objavujú na sekretariátoch politických strán dobromyseľní poslovia finančných oligarchov – poskytujú hojné dotácie na volebnú propagandu.
    Po voľbách sú samozrejme vedenia politických strán a najmä ich predsedovia veľmi, veľmi zaviazaní – veď chlapci nám pomohli k volebnému víťazstvu !
    Preto na vládne funkcie musíme dosadiť “ich” protežantov, alebo našich ľudí, ktorí poslušne budú odkrajovať zo spoločného štátneho koláča “sponzorom”.
    Preto je veľmi dôležité – a životne nutné odstrániť prehnitý systém parlamentnej tzv. demokracie, uplatňovanej prostredníctvom politických strán – tohto historického prežitku.
    Priama demokracia – o ktorej máme mnohí rozdielne a možno nedokonalé predstavy je počiatočným štádiom obnovy . Za východisko a jeden zo zdrojov nových vzťahov v občianskej pospolitosti je možné pokladať študovanie princípov “stavovského štátu” a zavedenie ľudových výborov.
    A to nie je len problémom Slovenska, ale najmä európskych štátov, ktoré by mali byť založené na ľudovláde, tak ako to Euro-unionisti pod cudzím slovom DEMOKRACIA veľkohubo hlásajú.

  • Avatar 02.01.2013 21:12

    riešenie je dychberúco jednoduché, zložité je len jeho presadenie. Stačí zaviesť okrem životného minima aj životné maximum, ktoré by mohlo byť napríklad päťnásobkom životného minima. Čo je to za zvrátenosť, aby niktoš ako Depardieu, alebo Haščák, alebo Tkáč, Lexa… vlastnili taký majetok? Toto je veľmi dobrý čánok:

    http://moje.hnonline.sk/node/12591

    Povedal by som dokonca výborný, treba Pavlíkovu sériu sledovať ďalej.
    Možnosť neobmedzene bohatnúť plodí a tlačí k moci niktošov-asociálov.
    Bez možnosti neohraničene bohatnúť by stratili asociáli motiváciu a presadili by sa normálni zdraví ľudia. Je dosť slušných šikovných ľudí, ktorým stačí trojnásobok životného minima na to, aby boli maximálne motivovaní rozvíjať svoj talent pre blaho spoločnosti. Nie sme odkázaní na nedonosených asociálov motivovaných ziskom.

  • Avatar 02.01.2013 21:13

    haló

  • Avatar 02.01.2013 21:18

    Takže to funguje? Len toľko som chcel, že ak sa neuákoní okrem minimálnej a maximálna hranica príjmu, tak to pôjde stále tým istým smerom. Možnosť neobmedzene bohatnúť je živnou pôdou pre asociálov. Toto ich talčí stále vyššie až na najvyššie priečky moci, lebo na tie sa tačia vždy niktoši-asociáli.
    Máme medzi sebou dosť zdravých šikovných ľudí, ktorým stačí trojnásobok životného minima na to, aby boli dostatočne motivovaní na rozvoj svojho talentu v prospech spoločnosti. Nie sme ako ľudstvo odkázaní na ziskom motivovaných asociálov. Motivácia neobmedzeným súkromným ziskom je záhuba spoločnosti.

  • ivan mistrik 01.02.2013 9:19

    Plne zdielam slova autora,ktory popisuje dany stav v tomto bananovom state do detailov a ty co opunujete nemate pravdu,lebo ste zejme jedny s tych,ktorych autor clanku popisuje ja som starsieho razenia poviete si byvali komanc veruze nie za nich som snival aj ja o zapade a emigracii no pre otcima,ktory bol vojak a povolana by to znamenalo smer uranove doly Pribram tesil som ked nastali zmeny no som hlboko sklamany ako aj vassina Slovakov stoho co sa tu deje je tp tu uz za tych 23 rokov hlboko zakorenene ako rakovina v najvyssom stadiu a zbavyt sa jej bude velmi tazke vobec nezavydim mladym ludom necaka ich nic dobre nie je to pesymizmus je to bohuzial realita v svetle zajtrajsky pri tomto co tu je necakajme.

  • Avatar 02.02.2013 11:18

    tuto je celá PRAVDA o svetovom finančnom podvode. My len môžeme ďakovať Bohu, že práve na Slovensku sa narodil človek, ktorý to takto geniálne odhalil a zhrnul:

    http://johnybgood.thoughts.com/search/all?searchstring=liberalizmus

Pridaj komentár