Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Pavel Šuška: Historická geografia kapitalizmu a jeho kríz

Aj takto by asi mohol znieť podnázov knihy s titulom „Záhada kapitálu: Přežije kapitalismus svou poslední krizi?“ (v origináli The Enigma of Capital and the Crises of Capitalism), ktorá sa nedávno dostala na pulty kníhkupectiev. Nejde o nič menšie ako o historicky prvý preklad knihy Davida Harveya do našincovi a našinke ľahko zrozumiteľného jazyka.

David Harvey nie je len jedným z najcitovanejších žijúcich spoločenských vedcov a významným globálnym verejným intelektuálom, je navyše jedným z najkompetentnejších pri sprístupňovaní záhad vývoja politickej, ekonomickej a geografickej dynamiky kapitalizmu. Jeho akademická kariéra je spätá so vzájomným prepájaním geografie a klasickej marxistickej politickej ekonómie, oblastí, o rozvoj ktorých sa významnou mierou zaslúžil.

Jeho pôvodný záujem o mesto a hľadanie nástrojov umožňujúcich uchopenie a vysvetlenie množstva napätí a rozporov, ktoré sú jeho nedeliteľnou súčasťou, ho priviedli k odmietnutiu v tom čase bežných vysvetľovacích schém, pričom najpríhodnejším nástrojom pre ich pochopenie sa mu javila práve marxistická politická ekonómia. Tento epistemologický obrat bol v plnej dôslednosti artikulovaný v monumentálnom teoretickom diele Limits to Capital (1982), kde Harvey posúva a obohacuje teóriu akumulácie kapitálu o (nielen pre predstavovanú publikáciu kľúčové) oblasti funkcie peňazí a finančníctva i priestorových aspektov reprodukcie kapitalizmu a jeho kríz. Práve koncepcie obsiahnuté v Limitoch, hoci v Záhade nie vždy explicitne spomenuté či dôsledne teoreticky odvodené, tvoria jej základný interpretačný rámec.

Ďalšia úloha, v ktorej sa Harvey v ostatnom období výrazne presadil, je rola úspešného popularizátora systematicky sprístupňujúceho marxistickú politickú ekonómiu. Tá, vzhľadom na častú bezradnosť donedávna populárnych koncepcií, získava čoraz väčšiu pozornosť. Skutočným hitom sa stala najmä séria voľne dostupných videolekcií sprevádzajúcich čítanie Kapitálu (bolo vraj zaznamenaných už milión prezretí). Do kategórie prác prístupnejších pre širší okruh čitateľov, čo však neznamená, že nezaujímavú pre tých, čo sa s politickou ekonómiou už intímnejšie stretli, patrí tiež Záhada kapitálu.

Kríza a kapitalizmus

Harveyovým cieľom v Záhade je vysvetliť podstatu kapitálu – to, ako tento neustále prebiehajúci dynamický a expanzívny proces utvára a pretvára svet okolo nás, a dokázať systémovú podstatu náchylnosti kapitalizmu ku krízam. V ôsmich kapitolách nás prevedie súčasnou krízou, predstaví základnú analýzu kapitálu a systému postaveného na jeho neustálom pohybe, aby na záver načrtol možnosti politickej akcie pre progresívnu antikapitalistickú ľavicu.

Kniha začína príbehom objavenia sa súčasnej globálnej krízy. Táto je však následne predstavená len ako posledný moment sledu štrukturálnych kríz, ktoré postihujú rôzne hospodárske odvetvia a geografické priestory globálneho kapitalizmu od konca povojnovej konjunktúry v 70. rokoch minulého storočia. Práve vtedy vznikla potreba reakcie na klesajúce miery zisku v tradičných výrobných odvetviach.

Riešením sa stalo obmedzenie podielu, ktorý získava sféra práce z koláča produkovaného bohatstva. Konkrétnymi stratégiami boli napríklad útoky na postavenie odborov či relokácie priemyselnej produkcie do menej vyspelých krajín. Avšak pokles reálnych miezd a efektívneho dopytu zo strany bežných domácností len znovu posilnil klesajúci trend ziskovosti v produkčných odvetviach.

Udržanie spotreby i ziskov sa malo riešiť radikálnou transformáciou finančného systému, ktorý „oslobodený“ od bariér a dozoru bol zrazu schopný poskytnúť úver prakticky na čokoľvek – napríklad developerom na výstavbu domov, ako i záujemcom na ich kúpu, čím okrem iného plynuli zisky ich poskytovateľom hneď z dvoch strán. Obrovská expanzia úverových schém a rôznych finančných produktov podporovala prudký rast relatívnej výnosnosti finančného kapitálu, rovnako ako boom na trhu s nehnuteľnosťami. Následný kolaps na jednom z kľúčových trhov (realitnom) spustil dominový efekt, ktorého sme svedkami.

Kapitál je neustály pohyb, je to tok, ktorý, keď sa zastaví, spôsobuje problém. Akékoľvek spomalenie, či nebodaj zahatanie hladkého toku kapitálu nekonečným opakovaním akumulačných cyklov vedie k ničeniu hodnôt a ku krízam. Kapitalistické krízy môžu nadobúdať nespočetné množstvo podôb, no ich základnou príčinou je problém absorpcie prebytku kapitálu, teda nedostatok možností výnosného investovania časti zisku z minulých investícií.

Ak musí pre svoje bezproblémové fungovanie a reprodukciu globálna ekonomika dlhodobo ročne rásť priemerne o 3 percentá, rastie s ňou aj nutnosť výnosne investovať prebytky z realizovaného rastu. Zatiaľ čo v r. 1950 bolo treba efektívne investovať navyše 0,15 bilióna USD (toho nášho, teda 1012), dnes je to 1,6 bil. a ak bude obnovené tempo trojpercentného ročného rastu, v samotnom roku 2030 bude musieť svetová ekonomika efektívne absorbovať prebytočný kapitál v objeme 3 biliónov USD. Na jednej strane vyvstáva otázka, dokedy je takýto exponenciálny rast možný, druhým problémom je, ako udržať tento rastúci a zrýchľujúci sa kolobeh v pohybe.

Podľa Harveya je chybou hľadať jedinú príčinu zlyhávania procesov absorpcie kapitálu a náchylnosti kapitalizmu ku krízam. Miesto toho uvažuje o viacerých typoch „bariér“, vďaka ktorým môže dôjsť k spomaleniu cirkulácie. Identifikuje a bohato ilustruje šesť potenciálnych typov takýchto bariér, kde sa teoreticky môžu vyskytnúť a historicky sa vyskytli problémy: 1. nedostatočný počiatočný peňažný kapitál; 2. nedostatočná ponuka pracovnej sily alebo politické ťažkosti s jej zaistením; 3. nedostačujúce produkčné prostriedky, vrátane tzv. prírodných limitov; 4. nevhodné technológie a organizačné formy; 5. rezistencia alebo neefektívnosť v pracovnom procese; 6. nedostatočný kúpyschopný dopyt.

Kríza v momentoch spomalenia alebo zadrhnutia cirkulácie funguje ako „iracionálny racionalizátor“ systému, keď môže dôjsť napr. k znehodnoteniu prebytkov, pre ktoré sa nepodarilo nájsť výhodné odbytiská, k zničeniu neefektívneho kapitálu, stlačeniu miezd, k odpísaniu dlhov a pod., čím vznikajú podmienky pre nový rast. Nutnosť prekonávania konkrétnych problémov v rámci jednotlivých typov bariér vedie k vnútornej dynamike a (často dramatickým) transformáciám kapitalizmu. Avšak riešenia, ktoré táto dynamika prináša, sú len dočasné a skôr či neskôr nevyhnutne narazia na, alebo samy priamo vyprodukujú, ďalšie obmedzenia. Krízové momenty tak putujú rôznymi odvetviami alebo geografickými priestormi.

Navyše každá takáto iracionálna racionalizácia a prekonanie bariéry so sebou prináša nemalé sociálne náklady. Vyjadrenie amerického ministra financií a jedného z najbohatších mužov svojej doby A. Mellona z roku 1929, podľa ktorého počas krízy dochádza k navráteniu majetkov do rúk právoplatných vlastníkov, poukazuje na skutočnosť, že bohatí toto bremeno nenesú. „Kríza nie je koniec-koncov ničím menším než fázou masívneho vyvlastňovania“ (s. 239).

Evolúcia kapitalizmu a nerovnomerný geografický vývoj

V niekoľkých nasledujúcich kapitolách Harvey rozvíja vlastnú, veľmi zaujímavú teóriu historického vývoja kapitalizmu. Každú spoločnosť v konkrétnych historicko-geografických súradniciach môžeme do veľkej miery definovať vnútornou organizáciou a vzájomnou konfiguráciou siedmich základných sfér ľudských aktivít: technológie a organizačné formy; sociálne vzťahy; inštitucionálne a administratívne usporiadania; produkčné a pracovné procesy; vzťahy k prírode; reprodukcia každodenného života a biologického druhu; a mentálne koncepcie sveta.

Žiadna zo sfér nedominuje, no nie je ani úplne nezávislá na ostatných, ani kolektívne determinovaná ostatnými. Každá sa vyvíja po svojom, ale vždy je v dynamickej interakcii s ostatnými a spoločne utvárajú dialektický koevolučný proces reprodukcie kapitalizmu. Vzťahy medzi sférami nemusia byť vždy harmonické, no pnutia posúvajú dynamiku ďalej smerom k stavu dočasnej rovnováhy. Zoberme si ako dramaticky sa postupne museli transformovať všetky spomenuté sféry ľudských aktivít pri prechode od feudalizmu ku kapitalizmu, ale tiež akými premenami tieto prešli i v prípade nástupu a etablovania sa neoliberalizmu.

Doposiaľ načrtnutá teória akumulácie kapitálu obmedzená na historickú vertikálu evolučného vývoja je následne obohatená o svoj nevyhnutný priestorový aspekt. Harvey tu vysvetľuje a bohato ilustruje tézu, že kapitalizmus počas troch storočí svojej existencie prekonával vlastné vnútorné rozpory a krízové momenty prostredníctvom deštrukcie starých a produkcie nových priestorov a priestorových vzťahov. Haussmannov Paríž, povojnová metropolizácia New Yorku, súčasná globálna urbanizácia tak jasne viditeľná v Číne (kde sa dnes spotrebúva polovica svetovej produkcie cementu a tretina ocele) – sú príklady toho, ako nové fyzické prostredia a priestorovo-sociálne interakcie pomáhajú efektívne realizovať kapitálové prebytky.

Ďalším z množstva príkladov vkladania priestorových aspektov do teórií vysvetľujúcich fungovanie kapitalizmu je konceptualizácia neoliberálneho imperializmu ako aktuálneho výsledku napätia medzi dvoma rozdielnymi priestorovými mocenskými logikami. Mocenskou logikou štátu (teritorialita) a kapitálu (neobmedzené sieťové prepájanie), pričom neoliberálna globalizácia je charakterizovaná reálnym posilňovaním druhého princípu v existujúcom štátno-finančnom nexe.

S postupnými procesmi privatizácie, liberalizácie a deregulácie sa mení úloha štátu, ktorý kedysi zastupoval domácu populáciu a ekonomiku, no čoraz viac sa stáva facilitátorom kapitálových tokov. Úspešnosť štátnej politiky sa potom hodnotí na základe schopnosti smerovať tieto toky cez vlastné teritórium, pričom sa očakáva, že sociálne náklady vzniknuté priamym uplácaním, stimulmi a odstraňovaním najrôznejších regulácií budú aspoň z časti vyvážené pozitívami sedimentov, ktoré tu tieto toky uložia.

Teória a prax sociálnej zmeny

Môže kapitalizmus prežiť svoju súčasnú traumu? Samozrejme, že môže, odpovedá Harvey. Otázkou je výška a distribúcia bremena sociálnych a environmentálnych nákladov, ktoré si ďalšie iracionálne racionalizácie fungovania systému vyžiadajú. Môže existovať etický, nevykorisťovateľský a sociálne spravodlivý kapitalizmus, ktorý prispieva k prospechu všetkých? Tu Harvey odpovedá jednoznačne: nie! Išlo by totiž o protirečenie samotnej podstate toho, čím kapitalizmus je (s. 233). Tak čo s tým?

Harvey, verný Marxovmu odkazu, nechce byť len filozofom, ktorý svet chápe a vysvetľuje, chce ho i meniť. A tak sa púšťa do uvažovania o podmienkach realizácie pozitívnej sociálnej zmeny, teda otázky tradične rozdeľujúcej ľavicové prúdy na často nezmieriteľné a zúrivo sa konfrontujúce frakcie. Harvey sa tu najskôr vracia k svojej evolučnej dialektike vývoja siedmich sfér ľudských aktivít. Tou je na jednej strane možné popísať vznik, historické transformácie a priestorové rozdiely kapitalizmu, na strane druhej musí byť na začiatku uvažovania o akejkoľvek sociálnej zmene.

Tak, ako historická evolúcia kapitalizmu postupovala prostredníctvom vzájomne prepletených zmien v každej zo siedmich sfér, rovnako prechod k demokratickej rovnostárskej postkapitalistickej spoločnosti musí obsahovať transformáciu všetkých. Nie je až také dôležité, v ktorej z nich prvotný pohyb nastane, pôjde o to, aby sa tento prenášal do ostatných sfér vzájomne sa posilňujúcim spôsobom. Práve nedocenenie tejto dialektickej nevyhnutnosti a sústredenie sa iba na niektoré zo sfér považuje Harvey za príčinu neúspechu minulých revolučných projektov.

Svoje úvahy Harvey uzatvára zľahka optimistickou víziou možnej kolaborácie piatich opozičných prúdov, ktoré rôznym spôsobom reprezentujú  široké vrstvy odcudzených, deprivovaných, vyvlastnených a marginalizovaných. Medzi potenciálnych nositeľov pozitívnej zmeny tak radí predstaviteľov rôznych mimovládnych organizácií, anarchistické, autonomistické a grassroots organizácie, tradičné ľavicové politické strany (najmä progresivitu si uchovávajúce subjekty napr. v Latinskej Amerike), v zásade apolitické pragmatické hnutia, ktorých cieľom je vyhnúť sa najrôznejším negatívnym dosahom neoliberálnych reforiem, a emancipačné hnutia založené na otázkach identity.

Ich vzájomné odlišnosti predstavujú výzvu pre projekt posilnenia vzájomnej spolupráce, no táto odlišnosť a zakorenenosť v rôznych sférach ľudských aktivít vytvára predpoklad pre splnenie nevyhnutnej podmienky utvárania „ko-revolučnej politiky“ vzdorujúcej dominantnej praxi.

Záver

Záhada kapitálu prostredníctvom veľmi živo a zrozumiteľne napísaného textu, pretkaného príkladmi konkrétnych momentov vývoja kapitalizmu zachytených v najrôznejších mierkach, historických momentoch a geografických lokáciách, poskytuje množstvo námetov na kritické premýšľanie. Rozširuje skupinu alternatívnych interpretácií (nielen súčasnej) krízy kapitalizmu o radikálnu kritiku, podľa ktorej kontradikcie v samotnej podstate fungovania tohto systému znemožňujú nájsť dlhodobé riešenie bez jeho radikálnej transformácie. Kniha tiež predstavuje dobrý úvod k spoznávaniu aktualizovaného Marxa. Rúca množstvo u nás stále zažitých a často i zámerne reprodukovaných prekrútení marxistických interpretácií vývoja spoločnosti, kde si mnohí dodnes s Marxom spájajú mechanické pôsobenie ekonomickej základne na nadstavbu, nevyhnutnosť dejinného smerovania či výnimočného postavenia industriálneho proletariátu a pod. Navyše, na rozdiel od viacerých dostupných, i na Slovensku nedávno uverejnených diel, ktoré sú často príliš zamerané na konkrétne jednotlivosti či špecifické aspekty politickej ekonómie, Záhada ponúka prostredníctvom najširšej možnej kontextualizácie prebiehajúcej krízy i relatívne komplexný pohľad na teóriu akumulácie kapitálu.

Autor pôsobí v Geografickom ústave SAV.

YouTube Preview Image
Share |

Komentáre (47)

  • yve 22.02.2013 13:46

    socialnoinziniersky zvast, zamienajuci si kapitalizmus s korporativizmom uceno objavujuci, ze niekde ludia bohatnu a tam sa stavia. Pravdu hovori jedine o z retaze odtrhnutom financnom sektore, ale i tam identifikuje nepravych vynnikov. Autor i glosator z geogr. ustavu patria do uplne ineho ustavu.

  • P. Karpaty 22.02.2013 14:39

    Pluralita názorov nespočíva v tom, že s takými, ktoré nám nekonvenujú, budeme nakladať ako intelektuálne menejcennými a budeme ich autorov chcieť poslať pod ochranný dozor (ak som správne pochopil komentátorovú narážku). Je jednoduché a zbabelé sa na informačnej diaľnici schovať pod nejaké YVE a pózovať ako vševediaci sudca a nepriniesť iný pohľad vo vlastnej recenzii.
    D. Harvey patrí určite k zaujímavým postávam spoločenských vied a recenzia jeho “Enigmy” môže obohatiť akademické aj neakademické diskurzy.

  • yve 22.02.2013 15:10

    Jedine tak. Obohatiť diskurzy, no súčasne ochudobnit daňových poplatníkov (to nie sú len zli kapitalisti) ktorí tieto pseudointelektualne zvasty univerzitných a akademických povalacov platia. A to v tom lepšom prípade, kým tito sociálni inžinieri nezaznu opäť oheň revolúcie novodobých guevarov, ktoré prinesú len ďalšie obrovské zabíjanie, ožobračovanie a utrpenie.

  • karkula 22.02.2013 15:40

    mile yve, a preco nam nedas nejaku svoju teoriu o pricinach krizy. budem hadat za vsetko moze stelesnene Z.L.O. = stat = postrach vsetkych liberetardianov.

  • yve 22.02.2013 16:07

    Za kapitalizmus sa zvyčajne označuje hospodársky systém, v ktorom sa podnikáso súkromným kapitálom. Jeho vlastníci sa musia rozhodnúť, ako ho najlepšie investujú. Pritom sa treba spoliehať na prezieravosť a kreatívne idey podnikateľova novátorských mysliteľov. Systém individuálnej slobody a zodpovednosti necháva málo priestoru štátu, aby ovplyvňoval hospodárske rozhodnutia. Úspech znamená zisk, neúspech stratu. Podniky môžu existovať len tak dlho, pokiaľ sú slobodní jednotlivci ochotní kupovať ich výrobky.
    Na začiatku 19. storočia získal kapitalizmus schopnosť trvalej inovácie a stal sa dominantným prvkom trhu. Štáty, ktoré prevzali kapitalistický systém, dosiahli bezkonkurenčnú úroveň blahobytu, presadila sa v nich radosť z práce, docielili prudký rast produktivity práce a masovo začali likvidovať chudobu. Tento kapitalistický systém bol však poškodený. Štát prevzal na seba zodpovednosť. Stará sa o všetko – od príjmov strednej triedy cez mieru ziskovosti podnikov po priemyselný rozvoj. To už viac nie je kapitalizmus, ale hospodársky poriadok, ktorý sa podobá na Bismarckov model z konca 19. a Mussoliniho model z 20. rokov minulého storočia a nazýva sa korporativizmus.Korporativizmus mnohorakým spôsobom dusí práve tú dynamiku, ktorá zabezpečuje príťažlivú prácu, rýchly hospodársky rast a veľké príležitosti všetkým aktérom trhu. Na úkor rozvíjajúcich sa a nových firiem a podpory ich dobrých vzťahov sa udržujú nad vodou neživotaschopné, stratové a neproduktívne podniky.Deklarované ciele ako industrializácia, hospodársky rozvoj a národná veľkosť sa dosahujú na úkor hospodárskej slobody a zodpovednosti jednotlivcov. V súčasnosti sa od istej veľkosti považujú sa veľmi dôležité letecké spoločnosti, automobilky, agrárne hospodárstva, médiá, investičné banky, hedžové fondy a mnoho iných podnikateľských subjektov, ktoré nemožno vytesniť z trhu. Štátnu pomoc dostávajú “vo verejnom záujme”.Cena za korporativizmus je viditeľná všade okolo nás. Prejavuje sa podnikmi, ktorých funkcia je narušená, ktoré prežívajú napriek svojej neschopnosti; skostnatenými národnými ekonomikami so slabým rastom produktivity, nedostatkom príťažlivej práce a chabými šancami pre mladých ľudí; vládami, ktoré v dôsledku svojho úsilia zmierniť tieto problémy stoja pred bankrotom. Vidieť to aj v sústreďovaní bohatstva v rukách tých, ktorí vďaka dobrým vzťahom stoja pri podpisovaní korporativistických dohôd na správnej strane.Presun moci od vlastníkov a novátorov na štátnych funkcionárov predstavuje protiklad kapitalizmu. A predsa majú obrancovia a profitéri z tohto systému slobodu, aby všetky chyby zvaľovali na “bezohľadný kapitalizmus” a poukazovali na “nedostatok regulácie”. Chcú získať ešte viac dohľadu a regulácie, čo je v skutočnosti len volanie po ešte väčšej úlohe štátu v ekonomike.
    (Pravda marxisti chcú iné, krv, kradnutie, revolúcie pozn. Yve:)
    Nie je pravdepodobné, že takýto ničivý systém je ešte dlho udržateľný. Korporativistický model nedáva mladším generáciám nijaký zmysel…. http://finweb.hnonline.sk/c1-56098120-vo-svete-moze-vyrast-novy-kapitalizmus

  • yve 22.02.2013 16:12

    Dal by som i odkaz, ale táto lavicovodemokraticka stránka to cenzuruje. Coz fantasticnego! :-)

  • yve 22.02.2013 16:35

    Ale aby som nekrivdil “geografickým marxistom”. Ti na také ciele blazeovane kaslu, ti chcú “demokricku rovnostarsku spoločnosť” (rozumej komunizmus) spájaním “ anarchistické, autonomistické a grassroots organizácie, tradičné ľavicové politické strany (najmä progresivitu si uchovávajúce subjekty napr. v Latinskej Amerike” ” pre splnenie nevyhnutnej podmienky utvárania „ko-revolučnej politiky“ vzdorujúcej dominantnej praxi.”
    Fantastická slovná ekvilibristika nazvať boľševicky teror a nastolenie novej totality a štvanie nejakých starých pamprdov dosadenych do tých ústavov ktoré proti ľuďom a demokracii na rozostvavanie a balamutenie využívajú, ešte krvavými komunistickými vrahmi. Veľmi by som ss nedivil, ak by tomu tak bolo.
    (Rozostvavaci patria do ústavu)

  • yve 22.02.2013 17:01

    Takže ešte jedno ospravedlnenie, nie starý pamprda, ale mladý talentovaný vedec:) Niečo ako (keď sa nepocuva) akoby členom smeru, I .G. , medailou na hrade oceneným sociálnym vedcom ľubošom blahom:)
    http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=186&tx_ttnewspointer=2&tx_ttnewstt_news=2071&tx_ttnewsbackPid=7&cHash=1e55c2a340

  • yve 22.02.2013 17:07

    Nejak to odkazy odkrajuje, tak kto ma záujem, môže si najsť na prírodovedeckej fakulte uk ba, v položke aktuálne:

    2013/03/19 – Obhajoba dizertačnej práce – Mgr. Pavel Šuška

    Kategória: Kalendár, Obhajoby PhD

    Kedy: 19.03.2013 o 10:30 hod. Kde: v Geografickom ústave SAV v Bratislave

  • Tashunko Sapa 22.02.2013 17:19

    nas neunavny militantny tro(t)ll, dnes pod nickom “yve”, bojovnik s vlastnym mozgom a webovy budovatel utopickeho total-virgin-kapitalizmu pod ochranou zlamanych kridiel vatikanskych archanjelov alias na jetotak.sk tiez znamy – “skeptik”, “zvedavy”, “s”…; na sme.sk.. “her”(zrusene), “edh” (zrusene), “he”, …; .tyzden.sk – “lol”.. , pravespektrum – “jg” (jg@jg.com), jgalt .. , dolezite.sk – “Leonidas . davavajy1″, a ktovie co vsetko este.. odpalil opat velmi hodnotnym prispevkom diskusiu
    .
    najprv som si myslel, ze sa standardne jedna o nejaky pripad z menejstatuviacgoril.sk, ale v tomto pripade mam taky pocit, ze pod nickom “yve” a jeho variaciami v tunajsich diskusiach si ulavuje isty Jan Gonda, udajne student filozofie, a jeho “manifesty” najdete napr. na weboch postoy.sk, changenet.sk, recesia.sk.. to len info pre pravidelnych diskutujucich, aby vedeli aj v buducich diskusiach s kym maju zrejme pod tu uz chronicky znamymi vyssie uvedenymi nickmi docinenia, pretoze tento diskutujucich a autorov urazajuci infikovany fanatik je tu castym glosatorom

  • tashunko sapa_x 22.02.2013 18:13

    re: “yve” …kedze mi predosly moj prispevok nepridalo skusim este raz..hovori ti nieco niektory z tychto nickov ? – “skeptik”… “zvedavy”.. “s”.. “her”.. “edh” ..”he” .. “lol”.. “jg”.. “jgalt”..”Leonidas.davavajy1″… “upho”… ?

  • karkula 22.02.2013 19:28

    yve, si si trepol speed? alebo tieto vytrysky kreativity mavas nejako spontanne?
    inac, tl;dr, sorry, zastavil som sa na konci druheho odstavca, myslel som ze sa dozviem nejake fakty, ale zase sama ideologicka fikcia.

  • Jakub 22.02.2013 23:06

    clanok ktory hovori o ekonomike, avsak nechape ze pise o psychike….kapitalizmus pre mnohych znm. nieco ine…pre mna znamena seba rozvoj, pre niekoho hromadenie kapitalu…to vsak neznamena ze to je zle…..socializmus je zly nie v systeme ekonomiky, teda, aj ten by bol mozny, avsak nemohol by to byt taky socializmus ale nieco ako liberalizmus, len viac intervencii……..ale zaklad soc. , aj kapitalizmu je, on je bohaty a ja nie, to neznamena ze ja chcem byt chudbobny, tak nech aj on je chudobny…alebo on jebohaty, aj ja chcem byt bohaty….je to ludska zavist a chamtivost…….nech to je hocijaky rezim, stale je clovek chamtivy…ked si pozriete Cinu teraz, alebo v minulosti ZSSR, zistite ze vsetci mali tak rovnako, len ti ktori mali vplyv, moc boli bohatsi, lenze vtedy neboli take spravy o tom…..teraz miliardari v Cine musia mat napojenie na vladu, aj ked 124 milionov zije pod hranicou chudoby…….ale v kazdom pripade si myslim ze sloboda s rozumnymi mantinelmi je dobry sposob….teda ziadny neoliberalizmus, ziadny kapitalizmus, ani socializmus – laizzes faire je rozumne riesenie…..lenze ludom nikdy nie je nic dobre….

  • Jakub 22.02.2013 23:29

    A ESTE SOM ZABUDOL…AK CHCE NIEKTO VIAC AKO MAJU INY JE TO ZLE ? AK CHCE ZIT INAK JE TO ZLE ? PODLA MNA NIE…vsetky tie veci o tom ze peniaze sa daju ziskat len ked podvadzas a pod. je iba nasledkom toho ze SR je este mozno stale pod vladou Ruska…podla mna KGB, nasledne na SR STB, doteraz maju vplyv na SR, a je jasne ze vsade su rozviedky……hovorit o krizach a vynit len bohatych je podla mna len ideologicke…..takisto..o ocm hovori socializmus….narod je dolezitejsi ako jedinec…a takisto je to v kapitalizme….ak USA napr. napadne nejaky stat, kvoli rope, aj ked to neni az tak v skutocnosti, ale berme to tak, a kona v zaujme naroda, pretoze tak si moze zabezpecit konkurencieschopnost….tak je to take iste ako ked ZSSR napadla Ukrajinu aby sa vsetko konalo na 100 % a ludia boli spokojny…ja v tom zasade nevidim rozdiel….krizy by vznikli aj v systeme v ktorom maju mat vsetci tak rovnako….

  • yve 23.02.2013 14:23

    Veľmi povrchná recenzia diletansky a nekriticky iba verklikuje socialno inžinierske bludy, ktoré už spôsobili obrovske masové tragédie ludstva, od “filozofa, ktorý svet chápe a vysvetľuje, chce ho i meniť ” ! (sic). Ako, to uz som citoval vyssie. 
    Vsetky taketo doterajsie socialne experimenty na ludoch im priniesli katastrofu, a to este hovorim mierne. Zverejneny text ale absolutne nekriticky taketo notoricky zname fakty zamlciava, naopak podtrhuje cit.: “radikalnu kritiku kapitalizmu” , absolutne nezmienuje rozdiel medzi volnotrhovym kapitalizmom a korporativizmom, neobsahuje ziadny dokaz a prinasa mnozstvom balastu zasifrovane posolstvo potreby utvárania „ko-revolučnej politiky“ (!)
    A to všetko v sekcii venovanej kritickému mysleniu a ekonomike! Že tam nie je nič o ekonomike, prosím, autor je geograf, ale úplná absencia kritického myslenia u niekoho kto “pôsobí v SAV”?

  • Karla 24.02.2013 9:46

    yve by mohol svoj spravodlivy hnev obratit aj proti ostatnym, kto su zodpovedni za to, ze sa u nas toto dielo objavilo. Od vydavatela a prekladatela az po brigadnicky v martinuse. Urcite aj v ich pripade moze vyuzit svoje detektivne a kadrovacie zrucnosti.

  • zeno 24.02.2013 14:03

    yve, urcite daj vediet, ked budes organizovat verejne palenie vsetkych zavadnych knih. verim, ze ich zoznam si vedies a je dost dlhy.

  • southbay 24.02.2013 22:05

    Povod kriz? No urcite za to nemoze nejaky abstraktny pojem a´la “ekonomika” alebo “kapitalizmus”. Kazda kriza niekomu pomaha a vzdy pomaha tym istym, takze pricinou kazdej krizy je kapitalizmus, ktory ma proste zle vlastnosti uz od zaciatku? Jasne

  • peter1 25.02.2013 10:17

    Špecifikum práve prebiehajúcej krízy je že producentom tovarov a nových užitných hodnôt, krajinám BRICS, tlačia peniaze v ECB, FEDe, … a kontrolujú cez BIS. Dokedy sa tento globálny stav udrží ? Jedno zo špecifík tejto aktuálnej krízy. http://www.stripkyzesveta.cz/cz/politika/402/sergej-glazev-putinuv-poradce-anoncuje-zmenu

  • Peter G 25.02.2013 12:30

    Kniha to môže byť zaujímavá, ale určite nie z ekonomického hľadiska…Je súčasná kríza, len krízou kapitalizmu? Je aj krízou politického zriadenia? Je to kríza demokracie? Je to kríza podstaty štátu ako takého?…
    Zatiaľ som sa dozvedel, že je to vlastne kríza všetkého čo sa týka ľudskej spoločnosti. Len “pravica” v tom vidí krízu štátu a “ľavica” krízu kapitalizmu. Bohužiaľ obe strany majú pravdu a obe dokážu identifikovať problém: buď na strane štátu, ale aj na strane “veľkého” kapitálu… Argument, že sa za všetko môže len jedna skupina je podľa mňa nesprávny.

  • Peter G 25.02.2013 13:44

    To ale neznamená, že súhlasím zo všetkým čo píše jetotak… alebo menej štátu. Identifikovať problém dokážeme všetci, rovnako vnímame, že sa niečo musí zmeniť. Otázka je čo a ako? Na jednej strane máme libertariánov ala yve ktorí veria, anarchia a kapitalizmus môžu kráčať v ruka v ruke. Pričom samozrejme absolútne ignorujú historickú a kultúrnu skúsenosti… ja ich osobne označujem ako romantických kapitalistov. Na druhej strane počúvame volanie po centralizme, tu je skúsenosť ešte horšia a viera, že politici o niečo lepší ako “veľkokapitalisti” je rovnako scestná… Ako teda ďalej? Možno v tom spočíva otázka človeka, ktorý sa pozerá na dva tábory ktoré núkajú nezmyselnejšiu alternatívu súčasnému “zlému” svetu.

  • Peter G 25.02.2013 15:07

    Niečo populárne napísané: http://www.businessinsider.com/twelve-reasons-why-globalization-is-a-huge-problem-2013-2

  • Ján M. 25.02.2013 16:20

    Yve, teba je tam škoda. Nech už je to kdekoľvek.

  • yve 26.02.2013 18:23

    Peter G: kde som sa zmieňoval že “anarchia a kapitalizmus môžu kráčať ruka v ruke”? :-) nebluzni a neodvádzaj diskusiu ku mne. Témou je nekriticke šírenie extremizmu vyzyvajuceho na nasilny odpor demokratickej vacsine, pričom sa to robí v akadémii vied a v akademickom prostredí vôbec. Hovoriť o tom neznamena “páliť knihy či obracať spravodlivy hnev na knihovníkov” ako tara karla či zeno, ale keď to z nedostatkom elementárnej kritiky a vedeckej poctivosti (zrejme z nejakého svojho marxistického fanatizmu) činí kabinetnym spôsobom zamestnanec daňových poplatníkov, je nevyhnutne, aby sa to maximalne verejne diskutovalo. Portál ajetotak zmazal kritické pripomienky na to upozorňujuce, admin sa v diskusii odbavoval urážkami a posmeskami na slušne argumenty, vulgarizmy “oponentov” ale ponechal a nakoniec cítiac úplnú argumentačnu a morálnu úbohosť, selektívne kritiku zmazal. Niet lepšieho dokladu

  • yve 26.02.2013 19:17

    Tashunko Sapa – teraz sa mi zviditeľnil tvoj “diskusny príspevok” so starým dátumom (i moje staršie, ktoré mi vtedy nevzalo) Teda ty nemáš nič k téme, utocis na mňa a neviem ešte aké veterné mlyny, tak to zhrniem: argumenty nemáš tak si rovno vymýšľaš konšpiračné teórie, len aby si spochybnil fakty a ich nositeľa. Tak viditeľne fakty: nič militantné som nepísal, nikoho som tu neurážal. Som rozhodným odporcom extremizmu a násilia, a ti, čo k nemu štvú iných, patria pod ustavnu kontrolu. To nie je urazka, ale spolocenska ochrana. Slova o trotloch sú tvoje…

  • ivan lesay 26.02.2013 20:23

    len na margo “cenzury”: protispamovy system automaticky blokuje dlhsie komentare a tie, ktore obsahuju linky. ja ako admin potom raz za cas povolim vsetky komentare, ktore nie su spam. ziadna cenzura tu neexistuje, hoci chapem, ze by to par ludi potesilo.

  • yve 26.02.2013 21:55

    OK, tak chápem, prečo som niečo ine i svoje nevidel, a potom posielal viackrát, vo výsledku to vyzerá blbo a v diskusii to zase (niekedy) zabráni okamžitej reakcií a vedie k celkovému prehliadnutiu príspevku.
    No to, čo ste správne označil ako cenzúra, sa udialo na FB profile jetotak. Vy k tomu mozno máte prístup, toľko úbohosti ako od tamojšieho admina a podrztasiek sa hneď tak nevidí…

  • pve 26.02.2013 23:15

    Milý Ive, budem reagovať len na jeden z tvojich famóznych príspevkov, na ďalšie nemám silu ani žalúdok. Môžeš mi prosím ťa vysvetliť, čo máš na mysli pod slovným spojením „činiť kabinetným spôsobom“? S touto záhadnou konštrukciou bude zrejme súvisieť potreba „maximálnej verejnej diskusie“. Bo v prípade iného „zamestnanca daňových poplatníkov“ – povedzme šoféra trolejbusu, by zrejme „nekritické šírenie“ čohokoľvek u teba asi takúto potrebu nevyvolalo. A možno s tým nič nemajú ani tie „kabinetné spôsoby“ ale kombinácia mnohých osobnostných defektov, ktoré si tu už úspešne odprezentoval. Pokoj tvojej ubolenej duši.

  • Peter G 27.02.2013 10:22

    Yve… ako si došiel na to, že som marxistický fanatik? Ako som prišiel na to, že si “romantický kapitalista”? Prečítaj si čo si písal o 19. storočí, a bájnej laissez-faire ekonomike. Neviem ako ty, ale mňa živia finančné trhy a nehrám sa tu na “niekoho”… Späť k téme, vieš napísať aj niečo čo by dávalo zmysel a pripadalo ako riešenie, alebo nie?

  • peter1 27.02.2013 20:01

    Sen američanov – Island. Nie ekonomické teórie potierajúce i základné zákony dialektiky poznávania !!! http://truedemocracyparty.net/2012/04/iceland-forces-debt-forgiveness-total-us-media-blackout-when-debt-is-fraud-debt-forgiveness-is-the-last-and-only-remedy/

  • yve 27.02.2013 22:57

    pve: nuž keď sa niekto prezentuje ako vedec pôsobiaci v sav a v clanku, i keď mnozstvom balastu zamaskovane, šíri extremisticku marxisticku propagandu a násilie, ale už nie je schopný o tom diskutovať, na webe, kde kvoli tomu čelí kritike sa kriticky diskutér zmaže, kde miesto vecnej diskusie zaznievajú hlasy umlciavacie kritiku, i vulgárne, i posmešne i zlahcujuce, len žiadny s argumentami, tak to je kabinetné konanie a nepripustenie diskusie. Daňový poplatník mlč, akurát môžeš tak platiť. Pochopil? Aj keď pochybujem, ty si si chcel iba rypnut, si len ďalší z tých, čo ide po “osobe”, k veci nediskutuje, zmysel diskusie vidí v odhalení “množstva kombinácii mojich osobnostných defektov” Tak len ďalej, do mna, triedneho nepriateľa :-)

  • yve 27.02.2013 23:20

    Peter G. , ty mi sice otazku nezodpovedas, no ja ti odpoviem: podľa všetkého ťa nepoznám, a na diskutéra peter g som žiadny takýto úsudok nazaujal. Vystupujes pod viacerými nickami?, lebo na osobu peter daubner by to sedelo http://www.youtube.com/watch?v=e1prDepOxHI
    A k tvojmu hodnoteniu mojej osoby ako “romantického kapitslistu”, vtipné, ale vedľa, mal si pozrieť odkaz: je to aktuálny citat clanku autorov laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu, riaditeľa Centra kapitalizmu a spoločnosti Kolumbijskej univerzity v USA Edmunda Phelpsa a profesora ekonómie na Americkej univerzite v Bejrúte Saifedeana Ammousa. Môžeš samozrejme nesúhlasiť, ale treba dať i argumenty, ako som to urobil ja, keď som hlboko nesúhlasil s bludmi nekriticky prezentovanými p. Šuškom z geograf. ústavu SAV. A keď odo mňa chceš riešenia, tu v skratke je to ťažké, ale sú stručne obsiahnuté v článku, z ktorého som tu ten úryvok , i odkaz naň, dal. pekný večer

  • Peter G 28.02.2013 13:55

    Yve, nevystupujem pod viacerými nickmi, tento nick používam na tomto portály celý čas. Link si rád pozriem, aspoň bude vedieť do akej skupiny ľudí si ma zaradil… Ten link som si pozrel teraz. Súhlasím, len si citoval niekoho iného…

  • Peter G 28.02.2013 13:59

    Zrušenie právnických osôb, je otázka nie len pre ekonóma, ale právnika – mňa by zaujímalo, ako by sa riešili bankroty, ako by to bolo s daňami, či boli fyzické osoby – živnostníci/podnikatelia museli plne ručiť za záväzky. Ak áno, potom by si videl, že by to skôr malo negatívny efekt… Hlavne ako by to chcel docieliť v rozvinutých krajinách, hlavne v EU a USA.

  • Peter G 28.02.2013 14:09

    Keby neexistovali korporácie, neznamenalo by to, že sme tým podporili nových podnikateľov. Práve dostupné úvery a ľahké založenie firmy sú základom rastu podnikateľského sektora.

  • tashunko sapa_x 28.02.2013 14:32

    re yve: “Tak viditeľne fakty: nič militantné som nepísal, nikoho som tu neurážal. ”
    .
    Zabijas denno-denne diskusie na takmer vsetkych znamejsich portaloch slepou vierou a fanatizmom, vsade len tollujes dookola tych istych 10toro bludov tvojej nemenej pravdy a pri akej kolvek polemike, ktora je podlozena argumentami a faktami utocis ako potkan v kute. Aj tuto akoze diskusiu si zacal slovami o zvastoch a o potrebe presunutia autora do ustavu a o par riadkov nizsie pises, ze na nikoho neutocis. Su to priznaky jednej znamej schizoidnej poruchy. A zaroven cakas, ze ti budem davat nejake argumenty a pustat sa do debaty a kolotaoca vyvracania tvojich nemennych jednoduchych pravd, ked dopredu viem ako to dopadne a dopadlo predtym. Full-time trolling a realne nic nerobenie by si mal vymenit za produkciu realneho GDP, mozno by ti trosku pomohlo. Alebo aspon sem-tam nejaka babenka, kamarati, priroda, pivo…realny svet a ludia neexistuju len v PC a knihach.

  • yve 28.02.2013 14:44

    Peter G. Daj si trochu námahy a nemiešaj linky :-) Peter Daubner a naňho link je iba ilustrácia niektorých diskutérov, čo ma tu z podobných ideologických pozícii napadajú. A ilustrácia marxistického extremizmu, iba s tými rozdielmi, že dotyčný daubner hovorí otvorene, čo “vedec” šuška zasifruvava vo svojom posolstve na jetotak.

    Naopak link, kde sa zo zdrojov tu spomenutých môžeš dozvedieť odpoveď na “niečo čo by dávalo zmysel a pripadalo ako riešenie,” (ako píšeš), je oveľa vyššie, dal som tam úryvok i odkaz na zdroj…:
    http://finweb.hnonline.sk/c1-56098120-vo-svete-moze-vyrast-novy- kapitalizmus

  • yve 28.02.2013 15:15

    tashunko, alias darejik, unitar, Rytmaus, autor22, laskykvet12, MIKULAŠ Dzurej, vysokozdvižný nožík, velotlino, velkomocny, stvrtamocvstate, miklosova privatizacia, kocnerov hlas, gerhart vaznansky, Čekovsky, Pavol Bandurčin,michaela zavesnicka
    chronický známy taraj, extrémista a bigošsky záškodník tu v role psychiatra, filozofa a morálnej autority súčasne :-) keď nevieš argumentovať, čo je vždy, utocis, nič to ale nezmení na tom, že geograficki marxisti vyzývajúci na “kreovanie rovnostarskej spoločnosti spájaním “ anarchistickych, automobilových a grassroots organizácii a tradičných ľavicových politických strán, najmä progresivitu si uchovávajúcich subjektov napr. v Latinskej Amerike” ” pre splnenie nevyhnutnej podmienky utvárania „ko-revolučnej politiky“ vzdorujúcej dominantnej praxi” , bohapusti zvastaju extrémisticke bludy a patria pod dohľad. a nič na tom nezmení ani tvoje nekonečne vymýšľanie a argumentov prosté, sprosté útočenie a klamstvá

  • Peter G 28.02.2013 16:53

    Yve – takže riešenie je zrušiť korporácie? Respektíve spýtam sa ako by mal vyzerať ten systém? Čítal som ten článok na finwebe a nedozvedel som sa nič nové… máš link na celú štúdiu?
    Mám ti poslať linky? Ani neviem, kde začať lebo si veci neodkladám – http://conference.nber.org/confer/2011/GFC11/summary.html

    Akože komplexnú štúdiu ako zmeniť systém som asi ani nečítal, vždy sú to fragmenty. Teraz sa bavíme o ekonómii. Čo sa týka práva a legislatívy tam je toho veľa…

  • yve 28.02.2013 17:30

    Peter G – necítim sa narozdiel od šíriteľov marxizmu a revolucneho násilia povolaný prinášať hotové recepty “ako zmeniť systém”. Korporativizmus je zrejme tým, čo ničí prirodzenú súťaživosť a rovnosť šancí, ako katalyzátory civilizačného vývoja a sociálneho i ekonomického rozmachu spoločnosti. Určite ale nie je riešením nezivotaschopna utopia nejakej sociálne inžiniersky naprogramovanej “ideálnej” spoločnosti či “systému”. Ibazeby boli ľudia roboty, ktoré naprogramujeme. V skutočnosti sme zložite biologické systémy s evolučne vivinutymi determinovanymi “programami” (o čom všetci tito marxisti nemajú ani páru, a jedinou ich “vedeckou” metódou je “dôkaz knižkou”:) ktoré sa správajú prísne racionálne, vypocitatelne a neovplyvnitelne nejakými vymyslenými filozofickými modelovaniami (nového idealneho človeka) Všetky snahy o radikálne zmeny prirodzeného evolučného poriadku viedli vždy

  • tashunko sapa_x 28.02.2013 17:52

    yve, trolle, trolle..ja nespamujem ako blazon po forach a slov. mienkotvorne noviny ( o diskusiach ani nehovoriac) citam minimalne, takze tie tvoje nicky mi totalne nic nehovoria, asi ich lepsie poznas sam..na to aby clovek zistil, ze si infikovany troll netreba dennodenne spamovat a sledovat fora, to sa da zistit aj inac..a napokon ani nemam na spamovanie cas ako ty…raz davno som skusal na aj tom vasom sektarskom webiku menejstatuviacgoril.sk (neviem ci to este funguje), ale ste na ma (nevravim ze ty osobne) najprv arogantne cerili zuby a potom zcenzurovali (vymazali), lebo sa vam nepacili argumenty a linky na studie, ktore podlozili moje nazory a fakty..nebolo to asi v sulade s vasou vierou a vasich vzajomnym samo-honenim

  • yve 28.02.2013 17:53

    ku tragédiam a nezamyslanym, no o to nicivejsim dôsledkom. Už žiadne revolúcie, ktoré sa i tak zvrhnu v niečo ešte horšie ako proti čomu boli namierené. Šancu vidím v rešpektovaní ľudskej podstaty, minimalizácii regulačných vplyvov a obmedzení ju zviazujucich, minimalizácii prerozdeľovania, násilných autoritatívnych zásahov , ktoré paradoxne prospievajú viac vsemocným a úradmi privilegovaným korporáciám, ako najslabším, kvôli ktorým sa vraj realizujú. Ti najslabší sú tiez najcastejsimi obeťami revolucionarov, ktorý ich vraj tiež robia kvôli nim. Či chceme či nechceme, najlepšou pomocou je pokoj a príležitosť na prejavenie sa vlastných individuálnych schopností, ktoré sa už v našom druhu ukázali ako nesmierne vitálne a i v medzidruhovej sutazi konkurencieschopné. Len preboha sa nenechať sfanatizovat demagogickymi

  • yve 28.02.2013 18:07

    prorokmi hlasajucimi akýsi automaticky nárok, spravodlivosť či rovnostárstvo. Čim menej sa spoliehať na iných, čim menej im dávať právomocí a čim viac sa spoliehať na vlastné schopností a to najlepšie čo v sebe máme. Fanatikov, radikálov, “vedeckých komunistov”, marxistov, pomylencov i diletantov čakajúcich na ovečky čo na svoje bludy nachytaju dalsich je stále prebytok. Smutne je, keď sa grupujú i v ústavoch vied, keď geografi recenzuju filozofov, ktorí “chcú meniť svet” podľa teoretických, vymyslených, nikde neoverených modelov, na čo násilnú regulatori nedočkavo cakaju… Koľkokrát ešte…

  • tashunko sapa_x 01.03.2013 11:08

    yve alias Karolisimo, preco ta este kolegovia z menejstatuviacgoril.sk nenavrhli na Nobelovu cenu ? ja si myslim, ze tvoj prinos pre svet by bol enormny, skutocne

  • Avatar 03.03.2013 19:35

    prečítajte si konečne Protokoly sionských mudrcov a prestanete tu tápať.

  • Harvey medzi ekonomickým determinizmom a postštrukturalizmom | Blog JeToTak.sk 04.09.2013 2:22

    [...] rokov (s. 82) trvajúcej hospodárskej kríze.  Na blogu Kritickej ekonómie už túto istú knihu recenzoval Pavel Šuška. Azda jeho do veľkej miery pozitívnu recenziu doplním niekoľkými kritickými [...]

  • Gredjaw 02.12.2016 8:09

    clonazepam 0.05 mg colonopin taking clonazepam clonazepam recreational. clonazepam pills order clonazepam no rx withdrawal effects of clonazepam cloazepam . clonazepam xanax diazepam online . clonazepam for muscle pain rivotril clonazepam order clonazepam no rx effects of clonazepam and alcohol clonotril 0.5 side effects clonazepam 0.5mg tablets side effects

Pridaj komentár