Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

Chlieb náš zajtrajší

Vernon Hugh Bowman je sedemdesiatpäťročný farmár z americkej Indiany. Minulý týždeň mu Najvyšší súd USA prikázal zaplatiť firme Monsanto pokutu vo výške 85-tisíc dolárov.

Jeho zločin bol, že na výsadbu použil odložené semená z minulej úrody a nekúpil si nové. Firmy chránia geneticky modifikované osivo patentovými právami a vytvárajú postupne u farmárov závislosť od svojich produktov. Tak v USA, ako aj vo svete.

Ide o klasický príklad globálnej monopolizácie trhu nadnárodnými spoločnosťami pod ochrannými krídlami vlád, ktoré slúžia ako ich agenti. Po druhej svetovej vojne financovali Spojené štáty rozsiahly výskum zvyšovania poľnohospodárskej produkcie. Projekt bol súčasťou snáh o zastavenie šírenia komunizmu v rozvojovom svete. Dajte ľuďom chlieb a budú ticho. Riaditeľ programu Americkej rozvojovej pomoci William S. Gaud v roku 1968 tvrdil: „Rozvoj v poľnohospodárstve zahŕňa novú revolúciu. Nie je to násilná červená revolúcia robená Sovietskym zväzom, nie je to ani biela revolúcia, akú robí iránsky šach. Ja to volám zelená revolúcia.” Slovo zelená však v kontexte ďalšieho vývoja môže skôr asociovať farbu dolárových bankoviek ako stav životného prostredia.

Nové vyšľachtené plodiny bezpochyby radikálne zvýšili poľnohospodársku produkciu. Zároveň však rástla aj energetická náročnosť výroby a spotreba vody. Ekonomický tlak neprežili tradičné systémy poľnohospodárstva šetrné k životnému prostrediu. V kontexte ďalšieho vývoja je však nesmierne dôležité to, že sa vytvorila závislosť farmárov od producentov osiva v rozvinutých krajinách. Nové odrody boli totiž často sterilné a chránené patentmi.

Dnešný tlak na otváranie sa krajín geneticky modifikovaným plodinám je len ďalším dejstvom tohto príbehu. Modifikované plodiny znova pomáhajú zvyšovať výnosy. Nikto však zatiaľ nevie, aká bude cena environmentálnych dosahov. Čo vieme takmer s istotou, je, že štáty, ktoré im otvárajú svoje dvere, si do budúcnosti koledujú o veľké ekonomické problémy v poľnohospodárskom sektore. Na tie doplatia najmä malí a strední farmári. Máloktorá vláda má v tomto súboji Dávida a Goliáša proti nadnárodným spoločnostiam šancu. Keby Slovensko nebolo členom únie, ktorá sa ako-tak bráni, zrejme by nás už dávno prevalcovali.

V depeši z roku 2005, ktorú publikovali na serveri Wikileaks, americká ambasáda v Bratislave vyhlásila, že “bude pokračovať vo svojich snahách rozptyľovať mýty o GMO a zasadzovať sa za Monsanto”. Je to len jedna z 900 depeší, ktoré nedávno analyzovala nevládna organizácia Food & Water Watch a ktoré sa týkali amerického lobingu za geneticky modifikované plodiny. Ide o veľa. Bojuje sa o trh, ktorý sa odhaduje na 15 miliárd USD ročne. A to je ešte iba začiatok.

Firmy ako DuPont, Syngenta či už spomínané Monsanto postupne zmonopolizujú globálny trh s osivom. Odstrašujúcim príkladom v tomto smere je dnes India. Nemusíte kupovať geneticky modifikované semená bavlny od nadnárodných spoločností. Na indickom trhu však iné takmer nie sú.

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Share |

Komentáre (3)

  • amater 22.05.2013 9:18

    “Modifikované plodiny znova pomáhajú zvyšovať výnosy.” – ano, ale nie farmarom. Ti za chemiu na nove postreky daju aj vlastne gate. Na spominanej bavlne v Indii sa to naplno prejavilo, ked farmari pri GMO bavlne musia celit novym chorobam novymi postrekmi, ktore su drahsie ako tie na tradicne semena.

    Celkovo vsak palec hore za takyto clanok. No bohuzial si myslim, ze prisiel neskoro.

  • YaDo 22.05.2013 10:11

    Vynosy sa tu myslia mnozstvo vypestovanej plodiny a nie mnozstvo penazi, kt. farmar ziska

  • Amaguk 22.05.2013 10:31

    nezvysuju ani vynosy
    http://www.ucsusa.org/food_and_agriculture/our-failing-food-system/genetic-engineering/failure-to-yield.html

Pridaj komentár