Politická kaviareň
Diskusia 20 Krajina kabelárov Väčší formát

SAV ako verejná alebo súkromná výskumná inštitúcia?

V decembri je v programe vlády okrem iného aj prediskutovanie legislatívneho návrhu zákona o verejných výskumných inštitúciách (v skratke označovaných ako VVI). Pomerne nezrozumiteľné zdôvodnenie naznačuje, že zmysel a užitočnosť pripravovaného zákona sú pravdepodobne iné, ako uvádza dokument.

„Návrh zákona vychádza zo strategického materiálu pre oblasť výskumu a inovácií do roku 2020 Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR. Základným podnetom na vypracovanie návrhu zákona je transformácia SAV a jej ústavov na verejné výskumné inštitúcie s cieľom podporiť zapojenie SAV do spolupráce so súkromným sektorom vo výskume a vývoji a odstránenie prekážok vo využívaní súkromných zdrojov na financovanie výskumu a vývoja.“

Zdôvodnenie sa opiera o strategický materiál RIS 3, ktorý už jasnejšie naznačuje, čo je ambíciou zákona o VVI. „Pravidlá hospodárenia pre rozpočtové a príspevkové organizácie sťažujú komercializačné aktivity a znemožňujú efektívnu kapitalizáciu duševného vlastníctva ústavov SAV.“ Inými slovami a trocha zjednodušene, ide o možnosť, aby sa zmenilo poslanie SAV z oblasti výskumu a vývoja na produkciu zisku.

Otázkou je, kto by zo zisku profitoval a aké dôsledky môže zmena poslania SAV mať. Celá stratégia RIS3 však v prípade SAV neobsahuje žiadne iné analýzy, prepočty a vyhodnotenia doterajšej činnosti a okrem vyššie uvedenej ambície presmerovať zameranie SAV priamo deklaruje zmenu jej výskumného zamerania zo základného na excelentný výskum. „Po realizácii transformácie SAV sa stane modernou inštitúciou realizujúcou primárne nielen excelentný, ale aj aplikovaný výskum v spolupráci s ekonomikou, zabezpečujúci komercionalizáciu výsledkov vedeckých a výskumných aktivít.“

Čo je základný a teda experimentálny či teoretický výskum je pomerne jasné – nie je to komerčná činnosť. Oveľa problematickejšie bude určiť, čo je to excelentný výskum. Samozrejme, už uvedená formulácia zdôvodnenia naznačuje, že to bude najmä schopnosť produkovať zisk, alebo napĺňať požiadavky politickej moci, ktorá má možnosti definovať kritériá, na základe ktorých sa bude určovať excelentnosť. V každom prípade ide o ambíciu zmeniť základné poslanie SAV z vedecko-výskumnej činnosti na podnikateľskú.

Druhým rizikom je samotný model verejných výskumných inštitúcií (VVI), ktoré už niekoľko rokov fungujú v Českej republike a podľa vzoru ktorých majú byť transformované aj súčasné ústavy SAV. Prijatie tohto modelu z Českej republiky môže mať prakticky dva druhy negatívnych dôsledkov: a) zvýšenie nákladov na nevedecké aktivity SAV a jej organizácii a b) zníženie samosprávnych a sebaregulačných mechanizmov vedeckých spoločenstiev, inými slovami podriadenie vedy politickej a ekonomickej kontrole.

Jednoducho by sa dalo povedať, že transformácia SAV na VVI podľa českého modelu môže mať kvôli zvýšeným nákladom na riadenie organizácií dopady na znižovanie zamestnanosti. Po druhé, došlo by k odštátneniu majetku, ktorý v súčasnosti spravuje SAV a ktorý by bol kontrolovaný len manažmentmi jednotlivých inštitúcií (čiastočná privatizácia). No a napojením na súkromný sektor a výrobu by došlo k preliatiu verejných financií určených na rozvoj vedy a výskumu do súkromných spoločností a úzkemu okruhu ľudí, ktorí by riadili nové inštitúcie.

Rizikom pripravovaných zmien vo fungovaní SAV z celospoločenského hľadiska je, že už roky sa znižujúce financie určené na vedu a výskum budú v nezanedbateľnej miere presunuté na podporu podnikania.

Pre tých, ktorí majú záujem o dôkladnejší rozbor rizík, ho ponúkam v nasledujúcej časti, kde vychádzam z českého modelu fungovania VVI.

A. Ekonomické riziká:

1. Presun majetku štátu (hnuteľného a nehnuteľného) na novovytvorené organizácie SAV.

2. Zvýšené náklady na prípravu legislatívy a transformáciu organizácii SAV (transformačné náklady už vzniknuté a potrebné do budúcnosti).

- zmena právnej formy organizácií vyžaduje náklady, ktoré doterajšie návrhy nezohľadňujú.

a) V prípade podpory zo štátneho rozpočtu to znamená zvýšené náklady na rozpočet SAV.

b) V prípade využitia rozpočtu SAV by to znamenalo zníženie výdavkov na hlavný predmet činnosti SAV na úkor financovania nákladov na transformáciu.

3. Zvýšená administratívna a finančná záťaž na iné orgány štátnej správy

- zriadenie Registra VVI na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR a jeho administrácia znamená nové náklady nad rámec rozpočtu SAV.

4. Zvýšenie nákladov na administratívu a riadenie SAV a vytvorenie zložitejšej riadiacej a kontrolnej štruktúry oproti súčasnému modelu

- v prípade aplikácie modelu VVI podľa vzoru z ČR by došlo k vytvoreniu nového kontrolného inštitútu, novej podoby samosprávnosti a nového medzistupňa riadenia a kontroly:

a) dozorné rady, revízor, ktoré sú nad rámec súčasných samosprávnych kontrolných inštitútov. Vytvorenie nového prvku kontroly riadenia, zabezpečovaného predovšetkým z externého prostredia, znamená presun časti nákladov na predmet činnosti organizácií SAV na kontrolu plnenia predmetu činnosti. Finančné odmeny členom orgánov VVI podľa modelu v ČR zvyšujú oproti súčasnému modelu administratívne náklady na fungovanie VVI z rozpočtu organizácie.

b) Akademický snem nad rámec súčasného modelu je zložený aj zo zástupcov iných inštitúcií, čo znamená zvýšené náklady na zabezpečenie fungovania SAV z rozpočtu SAV.

5. Riziko zmeny predmetu činnosti vo verejnom záujme na podnikateľskú činnosť a riziko nehospodárneho nakladania s mzdovými prostriedkami v prípade zrušenia odmeňovania pracovníkov SAV podľa tabuliek pracovníkov vo verejnom záujme.

- zrušenie tabuľkových platov zníži pracovnoprávnu ochranu vedeckých pracovníkov SAV, umožní mzdovú polarizáciu v rámci pracovísk a môže v mene zvyšovania miezd viesť k prepúšťaniu pracovníkov (znižovanie zamestnanosti), prípadne k znižovaniu miezd časti kvalifikovaných pracovníkov na úroveň minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce.

6. Projekt nenaznačuje možnosti šetrenia verejných zdrojov inak ako len prepúšťaním pracovníkov, alebo výraznejšou diferenciáciou platových podmienok pracovníkov. Naopak, naznačuje presunutie časti zdrojov z riešenia predmetu činnosti na administrovanie a správu SAV.

B. Riziká v riadení vedy:

1. Zvýšená centralizácia riadenia a oslabenie demokratickej samosprávnosti vedeckých pracovísk: a) vedenia SAV na úkor samosprávnych inštitúcií (v súčasnosti Snem SAV, Vedecká rada SAV), b) vedenia výskumných inštitúcií (dnes ústavov) na úkor samosprávnych mechanizmov, c) ministerstva školstva na úkor vedenia SAV, lebo práve ministerstvo školstva by získalo kompetenciu zriaďovať a rušiť VVI.

2. Zánik časti vedeckých disciplín na SAV, oslabenie plurality a odborovej diverzity na SAV: a) komerčne nevyužiteľných, b) dlhodobo na Slovensku personálne aj finančne poddimenzovaných, ktoré budú z dôvodu „efektivity“ a „šetrenia“ zlúčené s inými disciplínami, teda podriadené iným, doteraz z rôznych dôvodov podporovanejším disciplínam, c) politicky nepohodlných, teda disciplín, ktorých „zmysel bytia“ (popis mechanizmov fungovania moci) a analýzy môžu byť nepohodlné pre politickú a ekonomickú moc.

3. Zníženie kvality výstupov: sústredenie sa na efektivitu (šetrenie) a komercionalizáciu výsledkov povedie k zmene kritérií posudzovania kvality, keď základným kritériom kvality vo všetkých vedných disciplínach bude komerčný zisk.

4. Oslabenie autonómie vedca: Nie vedec, ale „trh“, politická objednávka a záujem organizácií, ktoré z vedy žijú (ale ju netvoria) budú určovať, čo je vedecky zaujímavé a dôležité a aj to, čo bude považované za objav. Tvorivá práca vedca bude nahradená vykonávateľskou prácou na objednávku, prípadne na pomocnú prácu podobnú práci na výrobnom páse.

Share |

Komentáre (1)

  • Bedoxymn 04.12.2016 18:58

    clonazepam tablets clonazepam dry mouth clonazepam 2mg tablets 4 mg clonazepam. cloazepam klonop clonazepam brand name clonazepam . kolonopin kalonapin . snort clonazepam clonazepam anti anxiety clonozepam k pin pill is clonazepam a controlled substance clonazepam mexico

Pridaj komentár