Politická kaviareň
Diskusia 2 113 Krajina kabelárov Väčší formát

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile odporu svedčí skutočnosť, že dátum plánovaného slávnostného podpísania na summite EÚ a Kanady sa nepodarilo dodržať. Časti dohody už začnú platiť provizórne. Tým sa však proces nekončí. Je sporné, či dohodu nakoniec ratifikujú všetky parlamenty. A EÚ zaplatí za dohodu veľmi vysokú politickú cenu.

Podporovatelia ju propagujú ako modelovú dohodu novej generácie obchodných dohôd. Jednou zo zvláštností týchto dohôd je, že obchodné otázky v klasickom poňatí v nich zohrávajú skôr len okrajovú úlohu. Ide skôr o dohody o deregulácii, a nie o obchodné dohody v úzkom slova zmysle. Dohoda CETA výrazne zasahuje do tvorby noriem. Majú sa zaviesť predbežné konzultácie o plánovaných zmenách v predpisoch a posudzovanie, či tieto zmeny majú vplyv na bilaterálne hospodárske vzťahy. To by bola nová príležitosť pre nadnárodné korporácie zasahovať do legislatívy v relatívne ranom štádiu.

Štandardy, napr. zdravotné či environmentálne, sú v Kanade a v EÚ rozdielne. Prísnejšie štandardy sa vo všeobecnosti považujú za prekážku obchodu a sú vystavené erózii. Logika dohôd novej generácie poukazuje na komercializáciu verejných služieb. Hoci CETA stanovuje určité výnimky, ich zoznam je krátky a, čo je dôležitejšie, nie je ho možné neskôr meniť. Služba, ktorá je liberalizovaná, bude aj naďalej liberalizovaná, aj keby to neskoršia vláda chcela zmeniť. Pravidlá liberalizácie sú vytesané do kameňa. Národné parlamenty sú bezmocné. „Oddemokratizovanie“ tvorby ekonomických a sociálnych politík je jeden z hlavných dôsledkov novej generácie obchodných dohôd.

Majú sa vytvoriť špeciálne tribunály pre prípad, že by (nadnárodné) korporácie žalovali vlády, keby mali pocit, že vládne opatrenia poškodzujúce podnikateľské záujmy sú porušením obchodnej dohody. Tým získavajú nadnárodné korporácie zákonné privilégium. A to je jasným porušením (liberálnej) zásady rovnosti pred zákonom a princípov právneho štátu.

Práve otázky zákonných privilégií pre „investorov“, ohrozenie verejných služieb, zdravotné štandardy vo verejných službách a zdravotné štandardy vo všeobecnosti čelili veľkej kritike zo strany sociálnych hnutí, odborových zväzov a niektorých ľavicových strán. Európska komisia predpokladala takúto kritiku, a preto viedla rokovania v úzkom kruhu. Transparentnosť bola veľmi nízka. Rokovania o CETA boli dlho v tieni rokovaní s USA o dohode s politicky vyšším profilom – TTIP. Keď začali byť rokovania o TTIP sprevádzané čoraz väčším odporom a de facto sa ocitli na mŕtvom bode (aspoň nateraz), podporovatelia voľného obchodu v Európskej komisii a v národných vládach si ako prioritu stanovili schválenie dohody CETA. Keďže mnohé nadnárodné korporácie USA majú svoje pobočky v Kanade, môžu CETA využiť na svoje účely.

Európska komisia zintenzívnila tlak na podpísanie CETA. V niektorých vládnucich sociálnodemokratických stranách sa dohoda stretla s tvrdou kritikou. Sociálnodemokratický minister hospodárstva a predseda SPD v Nemecku využil celú svoju politickú váhu, aby dohodu CETA presadil vo vlastnej strane. V Rakúsku, kde je odpor voči CETA a TTIP obzvlášť veľký, nový predseda Sociálnodemokratickej strany a nový kancelár Christian Kern začal vnímať kritiku dohody. SPÖ zorganizovala medzi členmi strany prvé referendum vo svojej histórii o CETA. 88 % členov strany, ktorí sa na referende zúčastnili, sa vyjadrili proti tomu, aby dohoda začala provizórne platiť, a 92 % odmietlo tribunály CETA. Pod silným tlakom Bruselu a svojho konzervatívneho koaličného partnera napokon Kern ustúpil. Jediný ústupok, ktorý dosiahol, je pripojenie vyhlásenia o výklade niektorých sporných otázok v sprievodnom liste. Nejde o nič viac ako len o symbolické opatrenie. Nemecká a rakúska sociálna demokracia jasne poškodili svoju dôveryhodnosť a zrejme na to doplatia v najbližších parlamentných voľbách.

Po odstránení týchto prekážok tu ešte bolo odmietanie zo strany belgických regiónov Valónsko a Brusel, ktorých súhlas bol potrebný na dosiahnutie belgického „áno“. Valónsko informovalo Európsku komisiu o svojich výhradách už pred rokom. Rozhodovatelia na úrovni EÚ dúfali, že sa im podarí zvrátiť postoj Valónska vytýčením a následne dodržaním dátumu slávnostného podpísania CETA na plánovanom summite EÚ a Kanady. V tomto dátume sa prerátali, Valónsko však nakoniec prijalo kompromis viac-menej v línii rakúskej vlády.

Ratifikácia sa určite stretne s odporom vo viacerých členských štátoch. Nemecká strana Die Linke zvažuje napadnutie CETA na nemeckom ústavnom súde. Pre odporcov CETA a TTIP sa možné „núdzové brzdy“ voči neoliberálnym dohodám o voľnom obchode nachádzajú na národnej úrovni. Nemecký komisár EÚ Günther Oettinger reagoval na spor ohľadom CETA požiadavkou, aby sa na národnej úrovni nezasahovalo do obchodných politík EÚ.

Spôsob, akým EÚ pretlačila dohodu CETA, prehlbuje krízu legitímnosti EÚ a prilieva olej do ohňa dezintegračným tendenciám.

Upravená verzia článku bola publikovaná v denníku Pravda dňa 4.11.2016.

Share |

Komentáre (2)