Politická kaviareň
Diskusia 2 113 Krajina kabelárov Väčší formát

Hlas za stabilitu a slušnosť

V opakovaných rakúskych prezidentských voľbách bývalý predseda Zelených Alexander van der Bellen vyhral do istej miery nečakane s výrazne väčším rozdielom oproti svojmu rivalovi Norbertovi Hoferovi zo silne pravicovo orientovanej FPÖ v porovnaní s prvým kolom. Dokázal zmobilizovať voličov, korí sa na prvom kole nezúčastnili, čo bolo nakoniec rozhodujúce pre jeho volebné víťazstvo.

Niektoré náznaky van der Bellenovho víťazstva bolo možné pozorovať už niekoľko dní pred voľbami. Jedným z nich bola viditeľná mobilizácia v prospech van der Bellena. Vo Viedni sa vo veľkom rozdávali letáky a mladí ľudia nosili na svojich bundách či ruksakoch odznaky vyjadrujúce sympatie s van der Bellenom. Tento druh vyjadrovania volebných sympatií Viedeň už dlho nepoznala. Van der Bellen zvýšil svoj náskok vo väčších rakúskych mestách, napr. vo Viedni a v Grazi. A čo je dôležitejšie, viac hlasov ako predtým získal vo vidieckych oblastiach a v malých mestách, ktoré sú hlavnou baštou konzervatívnej kresťanskodemokratickej ÖVP a FPÖ. Van der Bellen bol úspešnejší v západných vidieckych regiónoch a mestách, najmä vo Vorarlbersku a vo svojom domovskom Tirolsku, ako na východe. Konzervativizmus v západnej časti krajiny je iný ako na východe. Tirolsko sa vyznačuje tradíciou (konzervatívnych) roľníckych vzbúr a pre najzápadnejšiu časť Rakúska, Vorarlbersko, je zas charakteristický osobitný typ liberálneho konzervativizmu podobný ako vo Švajčiarsku. Van der Bellenova dobre organizovaná volebná kampaň v záverečnej fáze oslovila najmä elektorát ÖVP, keď zvýraznila jeho oddanosť rakúskemu „Heimatu“ (vlasti). Okrem dôležitých predstaviteľov sociálnej demokracie, akým je viedenský starosta Michael Häupl, získal podporu aj niektorých popredných politikov  ÖVP. Van der Bellenovi sa podarilo udržať svoju veľmi heterogénnu volebnú alianciu zahŕňajúcu zelených, sociálnych demokratov a časť liberálnych konzervatívnych síl.

Jeho voličskú základňu tvoria najmä ženy (hlasovalo zaňho 62 percent žien), obyvatelia miest a osoby s vyšším vzdelaním a z vyšších profesijných kategórií. Z hľadiska tohto kľúčového elektorátu van der Bellenovi zrejme pomohli medzinárodné udalosti – a to, ako na ne reagovala FPÖ. Po rozhodnutí Britov o Brexite FPÖ spočiatku zostrila svoju kritiku Európskej únie. Britskí zástancovia Brexitu však očividne pripravili svoju kampaň lepšie ako svoju následnú stratégiu. Okolo súčasnej pobrexitovej stratégie britských konzervatívcov je aj naďalej veľa neistoty – nevie sa, či pôjde o tvrdý alebo mäkký Brexit. V nadväznosti na narastajúci skepticizmus ohľadom britských brexitových stratégií FPÖ zmiernila svoju kritiku EÚ. Jej postoje sú menej jednoznačné. Zdá sa, že FPÖ napokon podporuje koncept európskeho jadra, kde krajiny Stredomoria nie sú súčasťou eurozóny.

Trumpovo volebné víťazstvo v USA mohlo k účasti na voľbách motivovať niektorých rakúskych voličov, ktorých neočaril ani jeden kandidát, no ktorí neboli veľmi naklonení nacionalistickej pravicovej alternatíve, lebo si uvedomovali, čo sa môže stať, ak  sa k volebným urnám nedostavia. Van der Bellenova kampaň týchto voličov priamo oslovila poukazovaním na to, že je lepšie voliť ako zažiť (nepríjemné) prekvapenie. Ide o narážku na Hoferovo vyjadrenie, že ľudia môžu byť prekvapení z toho, čo všetko dokáže urobiť prezident. V úvodnej fáze prezidentskej kampane naznačil, že by mohol odvolať vládu, ktorá by konala tak, ako konala koaličná vláda SPÖ/ÖVP v prípade utečeneckej krízy. Významná časť elektorátu neprijala tento druh odklonu od doterajšej role rakúskeho prezidenta. Hlas za van der Bellena je svojím spôsobom hlasom v prospech stability. Nevyplatila sa ani miestami špinavá kampaň zo strany FPÖ. Urážala predstavy ľudí o slušnosti – a van der Bellen bol navyše považovaný za lepšieho reprezentanta na medzinárodnej scéne.

V prezidentských voľbách sa však FPÖ podarilo zmobilizovať oveľa vyšší podiel voličov ako v minulosti – takmer 50 percent. Hoci prezidentské voľby nevyhrala, je to pre stranu veľký úspech. Voličskú základňu FPÖ tvoria najmä muži (56 percent), osoby s nižším vzdelaním a obyvatelia vidieckych oblastí a miest (najmä na východe krajiny). Osobitne vysoký volebný zisk zaznamenala medzi (manuálnymi) robotníkmi – až 85 percent (!). Kampaň FPÖ bola čiastočne založená na argumentoch proti establišmentu – napriek tomu, že strana bola niekoľko rokov súčasťou vládnej koalície na národnej úrovni a v súčasnosti spoluvládne v niekoľkých rakúskych spolkových krajinách – a na protiutečeneckej a protimoslimskej rétorike.

Jej vylučujúca vízia sociálneho štátu – počnúc nižším sociálnym zabezpečením pre utečencov – našla odozvu v ÖVP a do určitej miery aj v SPÖ. FPÖ sa podarilo ovplyvniť politiku dvoch vládnych strán. SPÖ je rozdelená na zástancov inkluzívneho sociálneho štátu a členov presadzujúcich vylučujúci sociálny štát a prísnu kontrolu hraníc. Posledne menovaných reprezentuje najmä minister obrany Hans Peter Doskozil a krajinský hajtman Burgenlandu Hans Niessl, pričom táto skupina nemá ďaleko od FPÖ. V Burgenlande dokonca SPÖ vytvorila koalíciu s FPÖ.

Rozdiely sú ešte hlbšie v kresťanskodemokratickej ÖVP. Strana je otvorene rozdelená medzi podporovateľov pokračovania koalície s SPÖ, ktorých zastupuje predseda strany Reinhold Mitterlehner, a skupinou prikláňajúcou sa k FPÖ, ktorú vedie minister zahraničných vecí Sebastian Kurz a predseda parlamentného klubu Reinhold Lopatka. Tieto prúdy majú aj odlišnú víziu o EÚ. Mitterlehnerova skupiny je za EÚ, t. j. za vyriešenie súčasného chaosu, kým konkurenčná skupina skôr nepriamo a rozvláčne podporuje vízie o európskom jadre. Do činností ministrov za ÖVP okrem toho viditeľne zasahujú oddaní členovia strany pôsobiaci na regionálnej úrovni. Na národnej úrovni je ÖVP silne rozdelenou stranou. Vláda SPÖ/ÖVP je veľmi nestabilná. Obe vládne strany sa de facto stali regionálnymi stranami: SPÖ je veľmi slabá na západe, kým z ÖVP má zanedbateľnú silu vo veľkých mestách, najmä vo Viedni. Opoziční zelení  mali aj počas dlhých mesiacov prezidentskej volebnej kampane nízke preferencie.

Van der Bellenovo zvolenie otvára krátke obdobie úľavy. Otázkou je, či a akým spôsobom sa využije.

Skrátená verzia článku vyšla v denníku Pravda dňa 9.12.2016.

Share |

Comments are closed.