Politická kaviareň
Diskusia 1 403 Krajina kabelárov Väčší formát

Ako sa dedí chudoba

Príjmová nerovnosť a chudoba v ľudskej spoločnosti, jej najrôznejšie pramene a následky sú prirodzenou doménou spoločenských vied. Vzhľadom na obšírnosť problematiky a jej rastúcu relevanciu, o výskumné otázky súvisiacimi s rozdelením statkov v spoločnosti nie je núdza v ekonómii, politológii, či demografii. O fenomén materiálnej deprivácie a jeho vplyve na človeka sa ale čoraz viac zaujímajú aj vedné disciplíny skúmajúce fungovanie ľudského mozgu.

Science, jeden z najvplyvnejších vedeckých časopisov sveta, zasvätil v máji 2014 jedno celé zvláštne vydanie sociálnej nerovnosti, skúmanej z pohľadu viacerých vedných disciplín. Výber témy bol naozaj na mieste, a to nie iba kvôli rastúcej nerovnosti v rozvinutom svete, ale aj kvôli najnovším výsledkom vedných disciplín mimo okruhu tradičných spoločenských vied. Psychológia a medicína totiž nachádzajú čoraz viac dôkazov o zásadnom negatívnom vplyve materiálnej deprivácie na psychiku človeka a na ľudský mozog, a tým aj na schopnosť jedinca vymaniť sa z chudoby. Jedným z nosných príspevkov spomenutého zvláštneho vydania bol prehľadový článok Johannesa Haushofera a Ernsta Fehra [1], dvoch behaviorálnych ekonómov pôsobiacich na pomedzí psychológie a ekonómie, o rozhodovaní ľudí pod finančným tlakom. Materiálny nedostatok zvyšuje mieru ekonomickej „krátkozrakosti“ a zároveň znižuje ochotu riskovať. K vymaneniu sa z biedy však potrebujeme práve schopnosť rozmýšľať v dlhodobom horizonte a istý zdravý apetít pre riziko.

Za spomenutia vhodné považujem aj výskum realizovaný tímom psychiatrov pod vedením Joan Luby z Washingtonovej univerzity v Saint Louis v štáte Missouri [2]. Vo svojej analýze dospeli k záveru, že deti vyrastajúce v chudobnejších rodinách majú nedostatočne vyvinutú amygdalu a hipokampus. Ide o dôležité  orgány v mozgu, ktorých fungovanie ovplyvňuje mieru agresivity, ako aj pamäť. Výskumy poukazujú na častý výskyt menšej amygdaly u agresívnejších osôb, zatiaľ čo menší hipokampus sa často vyskytuje u ľudí s horšou pamäťou, a teda aj horšími kognitívnymi schopnosťami. Schopnosť regulovať vlastnú agresivitu, ako aj učiť sa sú neodmysliteľné pre posun na spoločenskom rebríčku, a to najmä u tých, ktorí pochádzajú z chudobnejšieho prostredia. Aj keď jednoznačné preukázanie kauzálneho súvisu medzi štruktúrou mozgu a vlastnosťami a schopnosťami človeka je náročné, núka sa otázka, či jedným z dôležitých prameňov „dedičnosti“ chudoby, fenoménu detailne zdokumentovaného spoločenskými vedami [3, 4], nie sú práve zmeny vo vývine mozgu čiastočne zapríčinené materiálnym nedostatkom, ktoré následne sťažujú úspešné zaradenie sa do spoločnosti u ľudí, ktorí vyrastali v biede.

Okrem súvisu medzi chudobou v detstve a vývojom mozgu, tím z Washingtonovej univerzity sa vo svojom výskume zameral aj mechanizmus cez ktorý nedostatok vplýva na vývoj detí. Kľúčovým faktorom je najmä výskyt stresujúcich životných udalostí, ako aj nízka kvalita komunikácie rodiča s dieťaťom. Výskum teda naznačuje, že negatívny efekt chudoby na vývin mozgu možno výrazne zmenšiť najmä trpezlivou výchovou a ochranou detí pred stresom.

Zmapovaniu a pochopeniu vzťahov medzi mozgovým vývojom a sociálnymi podmienkami v detstve napomohla aj rozsiahla analýza spracovaná pod vedením Kimberly Noble z Kolumbijskej univezity v New Yorku a Suzanne Houston z Juhokalifornskej univerzity v Los Angeles [5]. Aj keď článok publikovaný ich tímom v roku 2015 v časopise Nature Neuroscience nepodporil všetky závery už existujúcich prác, ich dáta naďalej naznačujú nezanedbateľný negatívny vplyv chudoby na vývin mozgu a na kognitívne schopnosti. Ich výskum zároveň ukázal, že vzťah medzi chudobou v detstve a nedostatkami vo vývoji detí nie je úplne lineárny. Čísla naznačujú, že relatívne malý nárast v disponibilnom príjme najchudobnejších domácností dokáže výrazne zlepšiť kvalitu mozgového vývoja detí žijúcich v týchto rodinách. Naopak, pozitívny efekt dodatočného nárastu príjmu u bohatších domácností je menší.

Vďaka najnovšej práci lekárov a psychológov vieme lepšie pochopiť fenomén „dedičnosti“ socioekonomického statusu. Je pravdepodobné, že táto dedičnosť nemá svoj základ iba v spoločenských štruktúrach, ktoré nás obklopujú, ale aj v vplyve materiálnej deprivácie a z nej prameniaceho stresu na osobnosť a kognitívne schopnosti jedinca. Dáta však tiež naznačujú, že najefektívnejšou môže byť práve materiálna pomoc pre tie najchudobnejšie rodiny. Je to dôležité posolstvo, ktoré by si slovenská politická elita, ale aj široká verejnosť mali pamätať pri určovaní pravidiel redistribúcie v našej spoločnosti.

[1] Haushofer, Johannes a Ernst Fehr (2014) On the psychology of poverty, Science 344, 862-867.

[2] Luby, Joan, Andy Belden, Kelly Botteron et al. (2013) The Effects of Poverty on Childhood Brain Development: The Mediating Effect of Caregiving and Stressful Life Events, JAMA Pediatrics 167, 1135-1142.

[3] Grundiza, Sigita a Cristina Lopez Valiplana (2013) Is the likelihood of poverty inherited?

Intergenerational transmission of disadvantage statistics, Eurostat Statistics in Focus 27/2013, Dostupné online:

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics‑explained/index.php/Intergenerational_transmission_of_disadvantage_statistics

[4] Solon, Gary (2002) Cross-Country Differences in Intergenerational Earnings Mobility, Journal of Economic Perspectives 16, 59-66.

[5] Noble, Kimberly G, Houston, Suzanne M, Brito, Natalie H et al. (2015) Family income, parental education and brain structure in children and adolescents, Nature Neuroscience 18, 773-778.

Upravená verzia článku bola publikovaná v denníku Pravda dňa 13.1.2017 pod názvom „Ako sa vymaniť z chudoby.“

Share |

Comments are closed.