Politická kaviareň
Diskusia 2 113 Krajina kabelárov Väčší formát

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje zahraničná, ale aj domáca odborná verejnosť. Rozsiahla štúdia o regionálnych rozdieloch publikovaná Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (v skratke OECD) v roku 2014 napríklad uvádza, že vnútroštátne disparity medzi trhmi práce rôznych regiónov sú spomedzi všetkých členských štátov OECD najväčšie práve na Slovensku. OECD k tomuto záveru dospela analýzou dát o miere zamestnanosti a nezamestnanosti z roku 2013. S týmto konštatovaním naozaj nemožno nesúhlasiť, ak naše skúmanie obmedzíme na časové obdobie rokov 2009 až 2013, kedy v dôsledku krízy výrazne poskočila miera nezamestnanosti na strednom a východnom Slovensku.

Údaje od roku 2014 však ukazujú odlišný trend. Na úrovni krajov, ale aj okresov, prebieha výrazná konvergencia medzi regiónmi Slovenska, najmä v miere nezamestnanosti, a to aj dlhodobej. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji osciluje okolo úrovne piatich percent, a nemá veľký priestor na ďalší pokles, miera nezamestnanosti v ostatných krajoch Slovenska, vrátane Košického a Prešovského, od roku 2014 výrazne klesá. Uvedené platí bez ohľadu na to, či hovoríme o miere takzvanej evidovanej nezamestnanosti, t. j. nezamestnanosti zisťovanej na základe počtu osôb registrovaných na úradoch práce, alebo nezamestnanosti zistenej prieskumom Štatistického úradu, ktorá je väčšinou o niečo vyššia. V Prešovskom kraji napríklad poklesla evidovaná miera nezamestnanosti medzi rokmi 2012-2016 z takmer 21 na 13,9 percent. Čo je ale ešte dôležitejšie, medzi rokmi 2014 a 2016 ani jeden zo 79 okresov Slovenska nezaznamenal nárast miery evidovanej nezamestnanosti. Zatiaľ čo, pokles nezamestnanosti v okolí Bratislavy bol miernejší, na východe a v južných okresoch stredného Slovenska možno hovoriť o výraznom znížení, v niektorých prípadoch presahujúcom 5 percentuálnych bodov. Paralelne s týmto trendom dochádza aj k nezanedbateľnému nárastu miery zamestnanosti. Tá vo vekovej skupine 20-64 ročných narástla na východnom Slovensku podľa údajov Eurostatu za roky 2013 až 2015 z 60,5 percent na 63,1 percent. Mnohí nezamestnaní teda neodchádzajú do dôchodku, alebo do zahraničia, ale si nachádzajú prácu na Slovensku.

Kde sú teda tie priepastné rozdiely medzi regionálnymi trhmi práce Slovenska? Ide o mýtus, ktorý sa stáva postupne neaktuálnym, a my sme si to ešte nevšimli? Odpoveď je, samozrejme, zložitejšia. Je pravdou, že sa situácia na trhu práce v posledných niekoľkých rokoch vyvíja priaznivo v prevažnej väčšine krajov a okresov Slovenska. Údaje určite nenaznačujú nárast regionálnych rozdielov, ale skôr ich mierne znižovanie. Avšak k tomu, aby sme získali celostný pohľad na problematiku, potrebujeme sa ponoriť do dát ešte hlbšie, a pozrieť sa na úroveň jednotlivých obcí. Mieru nezamestnanosti a zamestnanosti na takejto úrovni detailu nemáme k dispozícii. Úrady práce však vedú evidenciu trvalého pobytu uchádzačov o prácu.

Tieto dáta naznačujú, že situácia na trhu práce sa v krajských a okresných mestách od roku 2013 začala výrazne zlepšovať. Počet evidovaných nezamestnaných bývajúcich v okresných mestách výrazne klesol medzi januárom 2013 a decembrom 2016 aj vo dvanástich najmenej rozvinutých okresoch, v niektorých z nich až o viac ako tridsať percent. Vo vidieckych oblastiach stredného a východného Slovenska je ale situácia iná. Údaje z úradov práce často ukazujú stagnáciu, a dokonca aj nárast počtu nezamestnaných v niektorých oblastiach. Ilustratívnymi príkladmi sú Veľká Ida neďaleko Košíc, Sútor v rimavskosobotskom okrese, ale aj Čičava vo Vranovskom okrese. Je tiež pravdepodobné, že v mnohých dlhodobo stagnujúcich rurálnych mikroregiónoch počet nezamestnaných nerástol (ale ani neklesal) v posledných rokoch najmä kvôli tomu, že už nemal kam rásť. Nezamestnanosť v nich dosahuje už beztak absurdne vysokú úroveň.

Pomoc takýmto lokalitám, dlhodobo poznačeným zlou infraštruktúrou, s tým súvisiacim postupným odlivom šikovných rúk a mozgov, ako aj nízkou úrovňou vzdelania predstavuje najväčšiu výzvu pre vládnu politiku boja proti regionálnym disparitám. Skúsenosti z minulých období ekonomického oživenia zatiaľ ukazujú, že je naivné očakávať výrazné zlepšenie ich situácie iba vďaka hospodárskemu rozmachu najbližšieho krajského alebo okresného mesta. Neslávne slávny trickle-down efekt tu jednoducho nefunguje. Práve pre tieto lokality je kľúčová cielená intervencia vlády.

Priepastné regionálne rozdiely na Slovensku teda nevymizli, ich správna identifikácia si ale vyžaduje hlbšie skúmanie dát. Pohľad na úroveň krajov a okresov naznačuje pozitívny trend, ktorý ale tak ako v minulosti, aj teraz môže obísť tie najchudobnejšie obce a mikroregióny. Je načase, aby nová vlna reforiem bola cielená najmä na pozdvihnutie týchto najmenej rozvinutých oblastí Slovenska.

Článok vyšiel v denníku Pravda 31. 3. 2017.

Share |

Comments are closed.