Doktorand na Nottinghamskej univerzite so zameraním na makroekonómiu a aplikovanú ekonometriu. Vyštudoval medzinárodný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a ekonómiu na Nottinghamskej univerzite. Absolvoval študijný pobyt na Londýnskej vysokej škole ekonomickej (LSE) a pracovnú stáž na Inštitúte finančnej politiky Ministerstva Financií SR.
Všetky príspevky »O mylnej interpretácii vzniku krízy v eurozóne (s výnimkou Grécka) ako následku nezodpovednej rozpočtovej politiky dotknutých štátov som písal už v minulých príspevkoch (1,2). Podobne sa tejto téme sa venoval aj Ivan Lesay. Vo svojich príspevkoch som argumentoval, že nárast dlhu bol vo väčšine prípadov výsledkom nepriaznivého ekonomického vývoja, ktorý bol vyústením dlhodobej štrukturálnej nerovnováhy v rámci eurozóny. Dnes [...]
Diskusia 8Svet sa čoraz viac obáva rastúceho zadlženia mnohých krajín. V tejto súvislosti a pri hľadaní riešenia tohto problému je však potrebné si uvedomiť dôležité rozdiely medzi jednotlivými zasiahnutými krajinami. Treba tiež porozumieť úlohe trhového sentimentu. Na jednej strane je Grécko. V jeho prípade je otázne, či by krajina aj pri nízkych úrokových mierach dokázala plniť svoje záväzky a z dlhodobého [...]
Diskusia 7Dokončenie článku z utorka. Jednou takouto inštitucionálnou reformou je práve Európsky fond finančnej stability, ktorý bol schválený v máji 2010 a ktorý sa má transformovať do stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu od roku 2013. Kľúčová otázka ale je, do akej miery je takto pojatá reforma schopná riešiť načrtnutý problém. „Euroval“ je často kritizovaný ako mechanizmus odmeňujúci nezodpovedné správanie vlád, [...]
Diskusia 1V súvislosti s rastúcim odporom k mechanizmom zameraným na riešenie dlhových problémov v rámci eurozóny mi prišlo vhodné upozorniť na článok belgického ekonóma Paula De Grauweho. Analyzuje problematiku dlhov v menovej únii a možné riešenia. Autor prichádza k záveru, že eurozóna potrebuje inštitucionálnu reformu, ktorá by zabránila prehlbovaniu fiškálnych problémov viacerých krajín eurozóny. Za hlavný problém však nepovažuje fiškálnu nezodpovednosť vlád, ale schopnosť [...]
Diskusia 1Dokončenie článku zo včera. Môže nám teória optimálnych menových oblastí (predstavená vo včerajšom príspevku) pomôcť porozumieť súčasným problémom v eurozóne? Sú súčasné problémy následkom toho, že eurozóna nie je optimálnou menovou oblasťou? Bohužiaľ, ekonómovia a ekonómky venujúci-e sa teórii optimálnych menových oblastí neposkytli formálny test na určenie, či prínosy menovej oblasti prevyšujú jej náklady. Nevedia teda [...]
Diskusia 1Pretrvávajúce problémy v rámci eurozóny sa stále do veľkej miery prezentujú ako čisto dlhový problém nezodpovedných vlád. V tejto súvislosti môže byť užitočné pripomenúť si v krátkosti pomerne starý koncept optimálnej menovej oblasti. Za otca tohto konceptu možno považovať Roberta Mundella, ktorému bola v roku 1999 za analýzu optimálnych menových oblastí a fiškálnej a menovej politiky pri rôznych kurzových režimoch udelená [...]
Diskusia 0V čase, keď sa v mnohých krajinách diskutuje o oprávnenosti vysokých odmien bankárov, prišli so zaujímavými zisteniami ekonómovia z Centra pre výskum rozhodovania a experimentálnu ekonómiu (CeDEx) na katedre ekonómie Nottinghamskej univerzity. Jedným z výsledkov experimentu (samotný článok možno nájsť tu) bolo, že odmeny nezvyšujú pracovné úsilie zamestnancov. Experimentu sa zúčastnilo viac ako 100 dobrovoľníkov, ktorí boli náhodne priradení do dvojíc [...]
Diskusia 6Dokončenie článku zo štvrtka. Helísek opisuje dramatický vývoj v Argentíne v čase krízy. Ako som už spomenul, recesia v roku 1999 spôsobila výrazné zhoršenie verejných financií. Vzhľadom na deficit bežného účtu a znižujúci sa prílev zahraničného kapitálu udržovala vláda menový výbor len pomocou úverov od MMF. MMF však podmieňoval pomoc reštriktívnou fiškálnou politikou. Reštriktívna politika [...]
Diskusia 0V súvislosti s dlhovým problémom viacerých krajín eurozóny sa v tlači čoraz častejšie spomína štátny bankrot, hoci sa nejedná o nič výnimočné. Zaujímavým príkladom je aj kríza v Argentíne a rozhodnutie argentínskej vlády odmietnuť splácanie dlhu v decembri 2001. O tejto kríze sa možno podrobne dočítať napríklad v knihe Mojmíra Helíska Měnové krize (empirie a teorie). Podobne možno odporučiť článok ekonómov Weisbrota a Sandovala [...]
Diskusia 3Ivan Štefanec sa venuje vo svojom príspevku Je euro naozaj ohrozené? súčasným problémom eurozóny. Príspevok možno zhrnúť do dvoch myšlienok. Prvou je, že euro predstavuje obrovský úspech. Po druhé, autor zastáva názor, že eurozóna sa dokáže dostať zo svojich problémov za predpokladu, že pristúpi ku konsolidácii verejných rozpočtov a reforiem podporujúcich konkurencieschopnosť a podnikateľské prostredie. [...]
Diskusia 2